kov -u m. (pevná) lesklá nepriehľadná látka dobre vodiaca teplo a elektrinu: drahé k-y, ľahký k., obrábanie k-ov;
kovový príd.: k. predmet; k. lesk; k. hlas, zvuk jasný, ostrý;
kovovo prísl.: k. znieť
kovovo prísl.
kovovo prísl. ▶ charakteristicky pre kov; pripomínajúc vlastnosťami, napr. zvukom, farbou, tvrdosťou kov: k. čisté oceľové konštrukcie; krompáč k. treskol; prívesky k. zacengali; hlucháň natiahol k. sa lesknúci krk; Jeho slovo znie mužne, zavše až kovovo tvrdo. [H. Ponická] neoblomne
kov, -u m. pevná, lesklá, nepriehľadná, chemicky jednoduchá látka, dobre vodiaca teplo a elektrinu: drahý, farebný, ľahký, ťažký k., obrábanie kovov, kujnosť, ťažnosť kovu; pren. človek z iného kovu inej povahy;
kovový príd.: k-é mince z kovu, k. lesk vysoký, ako na kove; pren. k. zvuk čistý, k. hlas zvučný;
kovovo/-e prísl.: k. znieť (o hlase) čisto, zvučne