Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kováč -a m. odborník spracúvajúci kov kovaním al. takto opravujúci kovové predmety; samostatný živnostník;

kováčsky príd.: k-e kladivo;

kováčstvo -a s.

1. kováčsky odbor

2. kováčska dielňa

kováčstvo -va s.

kováčstvo -va s. 1. ▶ (v minulosti) remeslo zaoberajúce sa ručnou výrobou železných predmetov kutím za tepla pomocou kováčskych nástrojov na otvorenom ohni vo vyhni a podkúvaním dobytka: dávnoveké slovanské k.; tradičné rómske k.; ukážky stredovekého kováčstva; zaoberať sa, živiť sa kováčstvom
2. ▶ výroba a predaj úžitkových a umeleckých predmetov z kovu; učebný, študijný odbor s týmto zameraním: umelecké k.; vyučený v odbore k.; naučiť sa niečo z kováčstva

kováč, -a m. remeselník, ktorý pomocou kladiva a nákovy vyrába al. opravuje kovové predmety, najmä zo železa: k. kuje železo, podkúva koňa; pren. každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) strojcom;

kováčsky príd.: k. majster, k. mech, k-a dielňa, vyhňa, k-e kladivo, k-e remeslo, k-e kliešte;

kováčstvo, -a str. kováčske remeslo;

kováčik¹, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.

kováčsky, kováčstvo p. kováč

kováčstvo i kovárstvo s. turč, jor, tek kováčske remeslo: Kováctvo je ťaškuo remeslo (Bziny DK); Keť som kseu̯ ostať pri kováctve, miseu̯ som si zadovážeť papiere (Prochot NB); zámečňícke kovárstvo (Malacky); kovácstvo (Hliník n. Hron. NB); kováctvo (Martin)

kovárstvo p. kováčstvo