kováč -a m. odborník spracúvajúci kov kovaním al. takto opravujúci kovové predmety; samostatný živnostník;
kováčsky príd.: k-e kladivo;
kováčstvo -a s.
1. kováčsky odbor
2. kováčska dielňa
kováčsky -ka -ke príd.
Fiľakovské Kováče -kých Kováč L -kých -čoch m. pomn.
obec na strednom Slovensku v Lučenskom okrese juhovýchodne od Lučenca;
Fiľakovskokováčan, Kováčan -na pl. N -nia m.;
Fiľakovskokováčanka, Kováčanka -ky -niek ž.;
fiľakovskokováčsky, kováčsky -ka -ke príd.
kováčsky -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s kováčstvom, s kováčom: kováčska dielňa, vyhňa; kováčske kliešte; kováčske kladivo; k. majster, učeň; k. cech; kováčske výrobky; technika kováčskej práce 2. ▶ charakteristický pre kováča: hrubizné kováčske palčiská [Milan Ferko]; Položil svoje ťažké kováčske ruky na stôl. [J. Zdražil] ◘ fraz. fučať ako kováčsky mech/kováčske mechy byť veľmi zadychčaný (po námahe, behu a pod.)
kováč, -a m. remeselník, ktorý pomocou kladiva a nákovy vyrába al. opravuje kovové predmety, najmä zo železa: k. kuje železo, podkúva koňa; pren. každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) strojcom;
kováčsky príd.: k. majster, k. mech, k-a dielňa, vyhňa, k-e kladivo, k-e remeslo, k-e kliešte;
kováčstvo, -a str. kováčske remeslo;
kováčik1, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.
kováčsky, kováčstvo p. kováč
kováčsky p. kováč2
kováč2, kováľ i kovár m. 1. csl remeselník, ktorý opracúva železo, vyrába rozličné kovové predmety a podkúva kone: Kováč musel biď riadni chlap (Lipt. Hrádok LM); Bou̯ ľemež napret pluha, potom daska s petou, tú ostrievau̯ kováč (Detva ZVO); Iďen si dať kováčovi zvariď motiku (Návojovce TOP); Ten starí kováč zemrel (V. Rovné BYT); Kovár ve dňe bije zelezo, v noci ženu (Skalica); Kovaľ kuje a robí potkovi (Ďačov SAB); Iśče tu žije jeden kovadž, aľe už ňekuje (Žalobín VRN); kovár (Štefanov SEN) F. šustrová žena a kováčová kobola bosá (Brestovany TRN) - dobrý odborník nemá čas na svoje záležitosti; každí je kováčom svojho šťastia (Podhájska VRB) - človek môže veľa ovplyvniť na svojom osude; preto má kováč kliešte, abi sa nepopálev (Podhájska VRB) - na všetko je účinný spôsob 2. stržit, trn maska, postava vo fašiangovom zvykosloví: Chlapie sa zaz obliekli za kováčov a potkúvali ženi (V. Maňa VRB); Na Škaredú stredu chodzili teda bakusi a kováči (Dechtice TRN); Kováči boli pooblékaní za také šubri a kuvali dziévki aj ženi - ottŕhali a pribíjali ím opsece, potkovički na čižmách (Brestovany TRN) 3. zried. druh čierneho hmyzu, zool. šváb obyčajný (Blatta orientalis): kovaľ (Malcov BAR) 4. zried. druh bodavého hmyzu, zool. sršeň obyčajný (Vespa crabro): kovaľ (Odorín SNV) 5. šar zried. lúčna rastlina s bielymi kvetmi, bot. Chrysanthemum leucanthemum: kovaľ (Malcov BAR) 6. zried. larva chrústa bielej farby: kovač (Ľutina SAB); kováčsky, kováľsky i kovársky príd. k 1: Ke_ca sa kafuje, tá nuota kovácka už je tam, stálo tam mo_džien a slúchalo (Malatiná DK); Ból tan kováckí mech a ohniščo (Brestovany TRN); kovárské kléšče na ucviknuťí hrebíka (Malacky); S kovaľski_mechom śe rosfukoval oheň (Žalobín VRN); Z ľesa viberac pčoli, to bulo trudno, to švider, kovaľski švider a šekera maľi robotu (Rozhanovce KOŠ) L. kovácki hámrik (Prochot NB) - druh kladiva; kovácki klinec (Krná LUČ) - do konských podkov; kovácki tanec (Záh. Ves MAL) - druh ľudového tanca na Záhorí; kovácko uhla̋ (Pucov DK), čarne uhľe kovacke (Hôrka POP) - druh uhlia; kovaľski mlatok (Stropkov) - kladivo na pribíjanie podkov; kovaľski mech (V. Šariš PRE) - na vháňanie vzduchu do ohňa; kovaľske chľebi (Budkovce MCH) - oblé železá v prostriedku ohňa F. kovácki chlebík (Žiar n. Hron. KRE) - kováčske remeslo