kotlina -y -lín ž. misovitý útvar v teréne, dolina obkolesená vrchmi: hlboká k., Turčianska k.;
kotlinka -y -niek ž. zdrob.
kotlina -ny -lín ž.
kotlina -ny -lín ž. 1. ▶ uzavreté znížené miesto v teréne, obklopené vyvýšeninami, vrchmi: mesto leží v kotline; pohoria sa striedajú s kotlinami □ star. geogr. Karpatská kotlina sústava zníženín zovretých oblúkom Karpát, Álp a Dinárskych pohorí, Panónska panva; meteor., geogr. mrazová kotlina uzavreté hlboké údolie, v ktorom teplota v porovnaní s okolím častejšie a dlhodobejšie klesá v chladnom období pod bod mrazu 2. region. ▶ murovaný al. železný podstavec pod kotol: zasunúť kotol do kotliny ▷ kotlinka -ky -niek ž. zdrob. k 1: obec sa nachádza v kotlinke; slnko zaplavilo kotlinku
dolina časť zemského povrchu medzi kopcami • údolie: široká dolina, široké údolie • kotlina (dolina obkolesená vrchmi): Turčianska kotlina • poet. údolina (Krasko) • zried. údol • geogr. úval (široká plytká dolina)
kotlina p. dolina
kotlina, -y, -lín ž. dolina obkľúčená zo všetkých strán vrchmi: hlboká k., Dunajská k., Turčianska k.;
kotlinový príd.: k-á priehlbina;
kotlinka, -y, -niek ž. zdrob.
kotlina ž. 1. kotol na varenie: Hibaj uš, uš ti f kotline zevrela voda (Šurany NZ); V rohu pitvóra bola zapravená kotlina, f keréj sa varilo pre mašuri (Bošáca TRČ); F kotľiňe śe šati vivaraju (Žakarovce GEL); kotlina (Dúbravka BRA) 2. jzsl, strspiš murovaný al. železný podstavec pod kotol: Do kotlini sa dá kotel (Bošáca TRČ); V jedném kúce bola kotlina a v druhém mali postavení šporhelt (Častá MOD); Sem postafte tú kotlinu! (Šurany NZ); Najprú sa dala ven kotlina, poton kotel (Lapáš NIT); Viber kotel s kotľini a očuhaj ho! (Spiš. Štvrtok LVO) 3. jama pred pekárskou pecou slúžiaca na sedenie pri sádzaní chleba: Zakri tú kotľinu! (V. Šariš PRE) 4. strsl, šar priehlbina v teréne, užľabina, dolinka: Salaš je preneseni dolu f kotline (St. Hory BB); Do tich kotľinoch zašol (Záhradné PRE) 5. vír vo vode: kotľina (Lastovce TRB)
kotlina ž 1. dolina obklopená vrchmi: w kotline na panskych lukach (KLIEŠTINA 1718); hliboké kotlyini (DŽ 1752) 2. priestor na oheň pod kotlom: kotlynu sam dal wymurowat a kotel wlepyat (L. JÁN 1702)