kostol -a m. budova na (kresť.) bohoslužby, chrám: barokový k., chodiť do k-a
● ticho ako v k-e celkom; expr. → naučím ťa po k-e hvízdať;
kostolný príd.: k-á veža
● to nie je s k-ým poriadkom, riadom to nie je v poriadku; chudobný ako k-á myš celkom;
kostolík -a m. zdrob.
kostol -la L -le pl. N -ly m.
Biely Kostol -leho -la L -lom -le m.
obec na západnom Slovensku v Trnavskom okrese západne od Trnavy;
Bielokostolčan, Kostolčan -na pl. N -nia m.;
Bielokostolčanka, Kostolčanka -ky -niek ž.;
bielokostolský, kostolský -ká -ké príd.
kostol -la pl. N -ly m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ cirkevná (kultová) stavba rôzneho vzhľadu, vnútorného usporiadania i výzdoby, v ktorej sa konajú kresťanské bohoslužby, chrám: farský, kláštorný k.; (rímsko)katolícky, evanjelický k.; jezuitský, dominikánsky k.; gotický, barokový k.; jednoloďový k.; veža, oltár kostola; posviacka, vysvätenie Kostola svätého Štefana; chodiť do kostola ↗ i lexikalizované spojenie; kázať v kostole; spoločne spievať a modliť sa v kostole; sobášiť sa v kostole uzavrieť právoplatný cirkevný sobáš; k. je plný ľudí; O polnoci som šiel do kostola na polnočnú omšu. [L. Ťažký]; Teraz musím ísť variť nedeľný obed, lebo žena je v kostole. [I. Kadlečík] □ chodiť do kostola byť veriacim, zúčastňovať sa (pravidelne) na bohoslužbách 2. hovor. ▶ bohoslužobné obrady v chráme: k. sa začína o desiatej; k. nebude, pán farár ochorel; Po kostole sa Dugovci zastavili u Kožíkov. [Z. Zguriška] ◘ fraz. je tu [ticho] ako v kostole vládne tu ničím nerušený pokoj, je tu veľmi ticho; roboty ako na kostole veľké množstvo práce; uctiť si niekoho ako psa v kostole vyhnať niekoho; expr. ja ťa naučím po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku, disciplíne, naučím ťa správať sa al. konať ako treba, ako sa patrí ◘ parem. žart. buď Bohu chvála: kostol zhorel a krčma zostala ▷ kostolík -ka pl. N -ky m. zdrob.: románsky k.; drevené kostolíky □ Modrý kostolík secesný Kostol sv. Alžbety v Bratislave nezvyčajný modrou farbou omietky, modrou mozaikou a modroglazovanou strechou; kostolíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: Hodiny na dedinskom kostolíčku odbili štvrť. [J. Johanides]; kostolisko -ka -lísk s., v sg. i m. zvel.: to je ale k.!
kostol sakrálna budova: farský kostol • chrám (väčší kostol): gotický chrám • dóm (biskupský sídelný kostol): košický dóm • katedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrála • bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Ríme • svätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňa • kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v poli • zried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé) • modlitebnica • modlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží dom • dom modlitby • svätostánok (Figuli) • sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešita • džamija (mohamedánsky kostol)
kostol, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. budova, v ktorej sa odbavujú bohoslužby, chrám: gotický, barokový, katolícky, evanjelický k.; ísť, chodiť do k-a na bohoslužby
● ticho ako v k-e veľmi, celkom; žart. ja ťa naučím po kostole hvízdať naučím ťa poriadku;
kostolný príd.: k-á veža, k-é hodiny na kostole; k-é rúcha používané v kostole a pri bohoslužbách
● hovor. to nie je s k-ým riadom, poriadkom čosi nie je v poriadku; chudobný ako k-á myš veľmi, celkom;
kostolík, -a m. zdrob.;
kostolíček, -čka m. zdrob. expr.
kostel p. kostol
kostiel p. kostol
kostol m. (kostuol, kostel, kostiel) 1. csl obyčajne výstavná budova na bohoslužby, chrám: To bívala pre_tím ďeďina rozďelená vždi napoli - ot kostola hore aľebo dolu (Detva ZVO); To uš pret kostelom bola zejdená celá dzedzina, uš čakali, že jaká bude tá nevesta (Kostolné MYJ); Jag zme s koscela višľi, zme čižmi zobuľi a bose išľi domu (Kokšov-Bakša KOŠ); do kostela choďiť (Chocholná TRČ); židouski koscel (Sečovce TRB) L. schodiť sa do kostola (Detva ZVO) - prichádzať aj z okolitých osád; tak sä (dieťa) neslo do kostola (Žaškov DK) - na krst; ďieťatko doňiesť s kostola (Lešť MK) - z krstu F. roboti ako na kostoľe (Žaškov DK) - veľmi veľa roboty; pristrojiť sa jag do kosťela (Rim. Píla RS) - vyparádiť sa; cicho jak kostole (Brestovany TRN) - veľmi ticho; čo idéž do kostela?! (Bošáca TRČ) - zatváraj dvere!; choďia s kostola do kostola (Kláštor p. Zniev. MAR) - sú veľmi pobožní; já ťa naučím po kostole hvízdať! (Hlboké SEN) - urobím s tebou poriadok; pes aj kostele zostaňe psom (Bošáca TRČ) - ničomník je ničomníkom všade; bachóv sa čerd o kostol! (Bučany HLO) - ničomník urobil raz aj niečo dobré 2. miest. strsl, vsl bohoslužby: V ňeďeľu bou̯ kostuol doobeda (Devičie KRU); Príďe kňaz, buďe u nás kosťieu̯ (Kociha RS); Po kosceľe zme śe zešľi (Niž. Šebastová PRE)
kostrubatý p. kostol
kostuol p. kostol
koscel p. kostol
kostal p. kostol
kostol [-ol, -ôl, -(i)el, -al, -cel] m lat 1. budova na bohoslužby, chrám: patronowy tochto kostola (SPIŠ 1480); kostal krestiansky (BAg 1585); zazwonj se do kostola (ŠTÍTNIK 1610) pred bohoslužbami; do kostiela k službam božim chodil (VRŠATEC 1683 E); fanum delubrum: pohansky kostel (NP 17. st); kostel farni (PREŠOV 1700); v kosztzelye (DŽ 1752); x. pren po všedný den dlúho spíme, kostol s rektorom, s kaplánom odbavíme (PV 1793-96) bohoslužby L. s chramu mosseu, to gest kostel turecky učinil (KrP 1760) mešitu; synagoga: starého zákona kostel (KS 1763) F. což se blyští, ne všecko bývá zlato, tak i pri kostele ne pri každém svato (RL 1642) nie je všetko tak, ako sa navonok ukazuje; naučja ťe w kostole hwjzdat poslúchať, byť disciplinovaným; ostatnj w kostele bywa, co pod zwonicu messkawa (SiN 1678) kto býva najbližšie, chodieva neskoro; neni toho kostola, co bi diabel pri nem nemal kaplički (MS 1758) niet dobra bez zla; ne každy ten swaty bywa, kdo do kostola chodjwa (Se 18. st) nie je každý taký dobrý, ako sa navonok ukazuje 2. jednotka cirkevnej organizácie, cirkev: penyze magi byti ku kostelu dane (P. ĽUPČA 1535); na kostel poruczim zlatich osemdesat (ŽILINA 1561); na kostel geden war (piva dať) (s. l. 1659) 3. farnosť: wšem rychtarom ffarij a kostola hayskeho (HANDLOVÁ 1573) 4. opevnené priestranstvo okolo kostola: bili sme pred pany na kostole (B. BYSTRICA 1614); piekli chlieb na kostole; robotnikom na kosztuol ku pekarom (KRUPINA 1687); w wachsstubnj na kostole (B. BYSTRICA 17. st); -ný [-ný, -ní] príd k 1: kostelni rucha (ŽK 1473) bohoslužobné; vina kostolneho okowy 27 (NEMCE 1585) omšového; o spewu kostelnim neb kurnim (Le 1730); patena: kostelny miska; diaconus: pomocnjk kostelny (KS 1763); bogdan ma običag hniezdo swe na kostelnich wežach klasty (MiK 18. st); k 2: rimsky katolicy začinagu swug kostelny rok prwnu adventnu nedelu (UČ 1781); subst k. m kostolník al. cirk. kurátor: penyze byly dane Mykolassowy Mastyhlawkowy, kostelnemu, pre poprawi kostela (ŽILINA 1590); Gregussa Mlynare, na ten čas kostolneho; to se stalo w pritomnosty Martina Loyssa, Jana Hogneho, kostolnich cyrkwi nassieg turianskeg (TURANY 1635; 1703); geden zlaty fararowy, ssest grossy kostelnemu (PAPRADNO 1768); -ský príd kostolnícky: chcem w tom powolanj kostelskem werny bicz (BARDEJOV 1639-40); -ík, -ček [-ok] dem k 1: k samemu kostelikowy (P. LEHOTA 1641); Nemcy wbehly do kostolyka (P. ĽUPČA 1679); zem za kostolčokem (KRUPINA 1741); poswaczanj kostolika (TOPOĽČANY 1765); -íček dem expr k 1: pri kostoličku (KRUPINA 1690); wessel do kostolicka (MS 1749) P. tpn villa Custolen, Costelan (Kostoľany 1113 CDSl); V. Kostolna (Kostolné 1392 VSO); x. atpn Paulum Koztolny (v Sebedraží 1480)