Biely Kostol -leho -la L -lom -le m.
obec na západnom Slovensku v Trnavskom okrese západne od Trnavy;
Bielokostolčan, Kostolčan -na pl. N -nia m.;
Bielokostolčanka, Kostolčanka -ky -niek ž.;
bielokostolský, kostolský -ká -ké príd.
kostol -la pl. N -ly m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ cirkevná (kultová) stavba rôzneho vzhľadu, vnútorného usporiadania i výzdoby, v ktorej sa konajú kresťanské bohoslužby, chrám: farský, kláštorný k.; (rímsko)katolícky, evanjelický k.; jezuitský, dominikánsky k.; gotický, barokový k.; jednoloďový k.; veža, oltár kostola; posviacka, vysvätenie Kostola svätého Štefana; chodiť do kostola ↗ i lexikalizované spojenie; kázať v kostole; spoločne spievať a modliť sa v kostole; sobášiť sa v kostole uzavrieť právoplatný cirkevný sobáš; k. je plný ľudí; O polnoci som šiel do kostola na polnočnú omšu. [L. Ťažký]; Teraz musím ísť variť nedeľný obed, lebo žena je v kostole. [I. Kadlečík] □ chodiť do kostola byť veriacim, zúčastňovať sa (pravidelne) na bohoslužbách
2. hovor. ▶ bohoslužobné obrady v chráme: k. sa začína o desiatej; k. nebude, pán farár ochorel; Po kostole sa Dugovci zastavili u Kožíkov. [Z. Zguriška]
◘ fraz. je tu [ticho] ako v kostole vládne tu ničím nerušený pokoj, je tu veľmi ticho; roboty ako na kostole veľké množstvo práce; uctiť si niekoho ako psa v kostole vyhnať niekoho; expr. ja ťa naučím po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku, disciplíne, naučím ťa správať sa al. konať ako treba, ako sa patrí ◘ parem. žart. buď Bohu chvála: kostol zhorel a krčma zostala
▷ kostolík -ka pl. N -ky m. zdrob.: románsky k.; drevené kostolíky □ Modrý kostolík secesný Kostol sv. Alžbety v Bratislave nezvyčajný modrou farbou omietky, modrou mozaikou a modroglazovanou strechou; kostolíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: Hodiny na dedinskom kostolíčku odbili štvrť. [J. Johanides]; kostolisko -ka -lísk s., v sg. i m. zvel.: to je ale k.!