kost m. i. ž. (kóst, kust, kúst) csl strava; stravovanie: Vo_sa vipakoval senom, ofsom a kostom na osem-ďeva_dni (Bobrov NÁM); Máme nanič kost (St. Hory BB); Keť prišli na ďeďinu cudzí luďia, ťaško najšli kost (Pukanec LVI); A uš aňi na kust nemieli (Jablonové MAL); Učitelovi dávali kost každí den v druhén dome (Šípkové PIE); Mali zme veru dobrí kóst (V. Rovné BYT); Ti śi na dobrim kosce virosnul (Smižany SNV); Gazďini me za to placiľi, kozd bul fajni (Čemerné VRN); kúst (Dúbravka BRA)
L. ťenkí kost (Pukanec LVI) - biedna strava; suchí kost (Žakarovce GEL) - strava bez vareného jedla; biď na kosťe (Sučany MAR, Návojovce TOP, Chocholná TRČ), na kosce (Modra) - stravovať sa; maď na kosťe (Ludanice TOP), mávad na koste (Šurany NZ), zebrad na kost (Trakovice HLO) - stravovať; bit za kúst (Jablonové MAL), slúžit za kust (Kúty SKA) - slúžiť za stravu
F. zemáki a zelí, to je náš kost ceu̯í (Turá Lúka MYJ) - žijeme skromne
kosť ž.
1. csl tvrdá oporná časť tela stavovcov: Potom ťie kosťi pozberau̯ do obrusa a doňiesou̯ domov (Devičie KRU); O_toho (kŕmneho vápna) im kosťi mocňeju (Čelovce MK); Bolí me ot samé košči (Kameňany REV); To chodziéval handrál na vozíku a vikrikuval: Handri, kosci, staré zelezo! (Brestovany TRN); Na kostách je najchutnéjšé masso (Radošina NIT); Po obedze dostal pes šicke kosci, ta mal hoscinu (Geraltov SAB); Tak śe dokaľičil, že až mu kosc stirčela z ruki (Dl. Lúka BAR)
L. chrumková koss (Kolárovice BYT) - chrupavka; špiková kosť (Veličná DK, Zborov n. Bystr. KNM) - dreňou vyplnená dutá kosť; kúbová kosc (Dol. Moštenec PB) - zhybová, spojovacia kosť; chrptová kos (Šuľa MK), chrbetná kosť (Nitr. Hrádok NZ), pátrová košč (Ploské REV) - chrbtica; maznavá kosť (Šurany NZ) - holenná kosť na nohe; ščípať kosťi (Nitr. Hrádok NZ), lámať f kosťách (Muráň REV), lúpat koscách (Lovčice TRN) - prejavovať sa reumatickými bolesťami
F. tvrduo ako kosť (Žaškov DK) - veľmi tvrdé; vichudol na kosc (Kotešová BYT) - veľmi schudol; je len kozď a koža (Bodorová MAR), kozdz a skura (Ratvaj SAB), už ľem skura a kojs (M. Zalužice MCH; Sobrance) - veľmi chudý, biedny; zmokľi do kosťi (Mošovce MAR) - úplne premokli; namasťiť kosťi (Rim. Píla RS) - zbiť; má v bruse kosci (Bošáca TRČ) - nerád sa zohýba; chlop hrubej kosci (Hubošovce SAB) - kostnatý, mocný; chlape_cenkej kosci (Sobrance) - štíhly; držať sa ešťe f kosťiach (Mošovce MAR) - nestrácať ešte silu, dobre sa ešte cítiť; cigáňiď do kosťi (Bobrovec LM) - veľmi klamať; huncúd ot kosti (Lukáčovce HLO) - veľký šibal; ot kosťi múdri (Slov. Pravno MAR) - veľmi prefíkaný; na staré kosti (Lukáčovce HLO) - v starobe; kosťe zložiť (Revúca) - zahynúť, umrieť; prišél k tomu jako pes ke kosci (Bošáca TRČ) - náhodne, ľahko niečo dosiahol
2. zried. tvrdý, hrčovitý al. rohovitý výrastok na živom organizme i na strome: Stateg muože maď mrtvú kosť, ftedi je zle, najlepšie ho zarezať (Brezovica TRS); Na vistretého sa nesmelo nakúkad prez okno, lebo že bi zvedavému naróstla mrtvá kost (Malženice HLO); Najma staršé kone mávali na noháh mrtvé kosci, také paznochti (Brestovany TRN)
3. sed., obuv. kostený nástroj na spracúvanie kože a opracúvanie kožených výrobkov: kost (Myjava; Zavar TRN)
kust p. kost