koryto -a -rýt s.
1. väčšia podlhovastá drevená nádoba použ. v domácnosti: k. na pranie, na miesenie, na obáranie brava
2. prirodzene vyhĺbený útvar v teréne, ktorým preteká vodný tok, riečisko: riečne k., potok sa vylial z k-a;
korytový príd.;
korýtko -a -tok s.
1. zdrob. k 1
2. lastúrnik žijúci v našich vodách, zool. Anodonta, Unio; jeho lastúra;
korýtkový príd.
koryto -ta korýt s.
koryto -ta korýt s. 1. ▶ veľká podlhovastá drevená nádoba vydlabaná z kmeňa stromu al. zbitá z dosák, používaná pri zakáľačkách na obáranie ošípaných, na solenie mäsa a slaniny al. v minulosti na zarábanie chleba, na pranie a kúpanie v domácnostiach na vidieku: drevené k. na zabíjačku; dlabať vnútro koryta; Šupli sviňu do koryta, posypali živicou a obliali vodou z kotla. [D. Dušek]; Mama si priniesla koryto, postavila ho doprostred izby, chystala sa prať. [V. Šikula]; Sestra miesila v koryte cesto na chlieb. [LT 1998] 2. ▶ znížený pás, žľab na dne doliny, ktorým prúdi (trvalo al. časť roka) potočná al. riečna voda; syn. riečisko: staré k. Váhu; skalnaté dno vyschnutého koryta; regulované korytá vodných tokov; šírka koryta; rozšíriť k. Dunaja; horský potok sa vylial z koryta; rozvodnená rieka si vyhĺbila nové k.; Veľa vody pretieklo od tých čias korytom rieky Tisy. [J. Balco] uplynulo veľa rokov; pren. Život potečie svojím korytom. [Anton Hlinka] bezo zmien; Autostráda nás ženie v koryte protizvukových betónových ohrád. [InZ 2002] □ ľadové koryto špeciálne upravená pretekárska sánkarská dráha pokrytá ľadom 3. pejor. ▶ finančne výhodné postavenie, výnosné miesto; syn. válov: rozdeľovať si korytá; ide im iba o korytá; báť sa o svoje k.; boj o moc, o korytá [I. Kadlečík] ◘ fraz. expr. al. pejor. byť pri koryte (obyč. o skorumpovaných politikoch, úradníkoch a pod.) mať v rukách moc, mať finančne výhodné postavenie ▷ zdrob. ↗ korýtko; korytisko -ka -tísk s. zvel.: veľké k.; popri ceste nahor bolo také vyschnuté k.
koryto 1. prirodzene vyhĺbený útvar v teréne, ktorým preteká vodný tok: rieka zmenila koryto • riečisko (koryto rieky): vymleté riečisko
2. väčšia podlhovastá drevená nádoba používaná v domácnosti: koryto na obáranie svine • žľab (konštrukcia tvaru koryta slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín al. iného materiálu): odtokový, násypový žľab
žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válova • koryto: voda odteká dreveným korytom • kadlub • kadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)
2. úzka terénna depresia • údolie • priehlbeň • úžľabina • prieluba • náhon
koryto, -a, -rýt str.
1. podlhovastá drevená nádoba, vydlabaná z kmeňa stromu al. zbitá z dosák: k. na pranie, k. na obáranie brava;
2. vodou vyhĺbený pruh v pôde, ktorým tečie potok al. rieka, riečište: k. Dunaja, Váhu, rieka sa vyliala z k-a, rieka zmenila k.;
korytový príd.: k-á miešačka;
korýtko, -a, -tok str. zdrob.
1. malé koryto;
2. vápenatý, tvrdý príkrov škľabky potočnej;
korýtkový príd. majúci podobu korýtka: tech. k. rošt, k-é železo, k-é tehly, k-á škridla
koryto s. 1. csl veľká pozdĺžna nádoba vydlabaná z kmeňa vhodného stromu al. zbitá z dosák na rozličné použitie v domácnosti a i.: Slaňina sa pokládla do korita, tam sa nasolila (Dol. Kubín); Aj poškrabák sa pekávau̯, ke_ca korito poškrabalo (Devičie KRU); Zaklanú sviňu zvalili do koreta a kod hu opárali, na reťazah hu obracali (Čelovce MK); Najprf doma prali f korice s takíma rumplovačkámi (Láb MAL); Na korite sa miésí cesto na chlép (Trakovice HLO); Nohi dali do korita, nasoleli a dali potem do dimu (Riečnica KNM); Taku sviňu mal, co še mu ňehodna bula vejzdz do korita (Hradisko SAB) L. chlebové korito (Bučany HLO), pekáco koreto (Drienovo KRU) - na spracovanie cesta najmä na chlieb; zabíjačkovuo korito (Pukanec LVI), obárací korito (Štefanov SEN) - používané pri zakáľačke; rajbaci korito (Straňany MCH) - na pranie šiat F. šeci sa také koritá, vizerajú, jakobi žrali od rána do večera (Návojovce TOP) - sú tuční 2. brehmi vymedzený priestor vodného toku: Belanka má plitké korito, keť poprší, hňec ca vileje (Návojovce TOP); Potok sebe zrobil nove korito (Dl. Lúka BAR); korito potoka (Rozbehy SEN) 3. úzka dolina, úžľabina: Počítau̯ som, že tie mladie puojdu koritom, tím válovom nadol (Dlhá n. Or. DK); Ta_mali taku veľku uboč, take korito (Záhradné PRE)
korytce, korytčlatko, korytečko, korýtko, korýtkový p. koryto
koryto s 1. podlhovastá, obyč. drevená nádoba vydlabaná z kmeňa stromu: korita pekace (L. ŠTIAVNICA 1552 E); piwne korita, kadie (BOJNICE 1594); koryta medene mlečne (ORAVA 1611); koryta pod sudy (LIETAVA 1616 CM); koryto pywowarne (ŽILINA 1618); kupilj sme koryto do nemeckeg kuchjnj satj pratj (KRUPINA 1693); pekar testo w diži neb w korite hnete (KoA 17. st); korito do kuchine sstirorosskowe (ŽILINA 1722); alvearium: wčelnice, korito wčelni (WU 1750) úľ; aqvaliculus: swinsky hránt nebo korito (KS 1763) válov 2. riečište vodného toku: mezi brehi korito (ML 1779); dwa razí prez ďeň more wichoďi zo swého korita i wracá sa do ňeho (PS 1782) je príliv, odliv; -ný, -ový príd k 1 L. koritny dluhy kachel (TRNAVA 1635) so žliabkom; linter: koritowa lod (AS 1728) čln; korýtko, korytce 1. dem k 1: koritcze dluhe, ktere se pod sudj klade (LIKAVA 1627); koritka na pranj ssat (NOZDRKOVCE 1652); koricze kupelne (ZÁTURČIE 1658) vanička; w pekarny koriczia posstiepane (LIKAVA 1664); koritze gedno (KRUPINA 1698); techdy zustane popel metallicky na koritku (OCh 17. st); korytak opalacych No 6 (s. l. 1737); koritko kupelnwo (PUKANEC 18. st) vanička 2. ulita vodných ulitníkov: lowenj žáb morskych w korytkach zatworenych; w žabach morskych w chlupatych korytkach (KrP 1760) L. žabie k., žaba s k-om zool škľabka rybničná Anodonta mutabilis: bobr, widra, krokagicj žaba, s koritkem žaba (KoA 17. st); žabj koritko (PL 1787); -ový príd k 1: canaliticus: žlábkowy, korytkowy (KS 1763); korýtočko [-eč-], korytčiatko [-ia-, -á-], s dem expr 1. k 1: zmjweg to na korytečku, techdy zustane deset ffuntuw rudy; zmig ho (splok) ze wsselikeg nečistoty prečž, až tobe čiste na koryčatku zustane (OCh 17. st); maluo koryčjatko (BYSTRIČKA 1725); canalicula: žlabeček, koritečko (KS 1763) 2. k 2: z koritnaček koritečka (MK 18. st) panciere P. tpn de Korythnyk (na Spiši 1416); poss. Koritna (pri N. Meste n. V. 1452)