korupcia -ie ž. úplatkárstvo, podplácanie;
korupčný príd.: k-á aféra
korupcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
korupcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. ▶ dávanie peňažných darov úradníkom (najmä štátnych orgánov) s cieľom získať od nich neoprávnené výhody, dávanie úplatkov, podplácanie; prijímanie al. vyžadovanie úplatkov úradníkmi za úkony, ktoré sú aj tak povinní robiť, al. za poskytovanie neoprávnených výhod: bujnejúca, rozmáhajúca sa k.; boj proti korupcii; nové dôkazy o korupcii štátnych úradníkov; dôsledky korupcie; zamedziť korupcii policajtov; odhaľovať korupciu; obviniť niekoho z korupcie; v krajine prekvitá k. a klientelizmus; Pustil sa do úmorného zápasu s korupciou a byrokraciou. [J. Lenčo] 2. ▶ konkrétny čin podplácania, dávania al. prijímania úplatku: odhalená k.; predísť korupciám; zaoberať sa tisíckorunovými korupciami; Dennodenne sa dozvedáme o korupciách a defraudáciách vysoko postavených. [KN 2002]
korupcia -ie ž. ‹l› získavanie neoprávnených výhod za úplatok, úplatkárstvo (op. inkorupcia);
korupčný príd.: k-á aféra;
korupčnosť -ti ž.
korupcia p. úplatkárstvo
úplatkárstvo prijímanie al. dávanie úplatkov • korupcia: obviniť niekoho z úplatkárstva, z korupcie • korupčníctvo • predajnosť
korupcia, -ie ž. podplácanie, predajnosť, korumpovanie;
korupčný príd.: k-á aféra, k-é pomery;
korupčnosť, -ti ž.
korupcia ž lat med chorobou napadnuté miesto na tele: od teg masti coruptia vcele sa odlučila od gineho zdraweho tela, kteru coruptiu wirezal (KRUPINA 1739)