korupcia -ie ž. úplatkárstvo, podplácanie;
korupčný príd.: k-á aféra
korupčný -ná -né príd.
korupčný -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na korupciu, podplácanie: k. škandál; byť zapletený do korupčnej aféry; vyšetrovanie korupčných káuz 2. 2. st. -nejší ▶ založený na korupcii, podplácaní, získavaní výhod za úplatok; charakteristický pre korupciu, dávanie al. prijímanie úplatkov: vhodné korupčné prostredie; korupčné správanie ľudí; odhaliť korupčné praktiky; Zbrojárstvo, energetika a stavebníctvo sú celosvetovo najkorupčnejšie odvetvia. [DF 2001]
korupcia -ie ž. ‹l› získavanie neoprávnených výhod za úplatok, úplatkárstvo (op. inkorupcia);
korupčný príd.: k-á aféra;
korupčnosť -ti ž.
korupčný súvisiaci s korupciou, podplácaním, úplatkami a pod. • úplatkový: korupčná, úplatková aféra • úplatkársky • korupčnícky: úplatkárske, korupčnícke spôsoby
korupcia, -ie ž. podplácanie, predajnosť, korumpovanie;
korupčný príd.: k-á aféra, k-é pomery;
korupčnosť, -ti ž.