korupčník -ka pl. N -íci G -kov m.
korupčník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto korumpuje, podpláca, dáva úplatky, aby získal neoprávnené výhody; kto si vyžaduje, prijíma úplatky; syn. úplatkár: usvedčený k.; potrestať korupčníkov; politika priťahuje karieristov a korupčníkov; Za chrbtom sa mu vysmievajú zlodeji a korupčníci. [Pc 1998]
korupčník -a m. ‹l› úplatkár;
korupčnícky príd.
korupčník p. úplatkár
úplatkár kto dáva al. berie úplatky, kto podpláca: tajomník bol známy ako úplatkár • korupčník
korupčník, -a, mn. č. -ci m. kto podpláca al. kto sa dá podplácať;
korupčnícky príd.;
korupčníctvo, -a str. podplácanie, korupčnosť