korunovať nedok. i dok.
1. slávnostne vkladať, vložiť korunu na hlavu panovníka pri jeho nastúpení na trón: k. za kráľa, za cisára
2. úspešne (za)končiť: práca k-ná úspechom
● expr. k-ný blázon, hlupák veľký
korunovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. i dok.
korunovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. i dok. 1. (koho (za koho); koho (čím)) ▶ vykonávať, vykonať korunováciu, oficiálny slávnostný akt ustanovenia panovníka spojený s odovzdaním odznakov panovníckej moci, koruny1, žezla a pod.: k. nového panovníka; dať sa k. za cisára, za kráľa; k. panovníka svätoštefanskou kráľovskou korunou; Mária Terézia bola korunovaná za uhorskú kráľovnú 2. (koho (za koho)) ▶ preukazovať, preukázať niekomu poctu, ocenenie slávnostným udelením ceny, vyznamenania al. symbolickej koruny1: k. kráľovnú krásy; k. hokejových juniorov za majstrov Európy; moderátor korunovaný za osobnosť obrazovky [DF 2002] 3. (čo čím) ▶ (úspešne) završovať, zavŕšiť nejakú činnosť, dielo: práca, úsilie korunované úspechom; nie každý boj korunuje víťazstvo; dobrý výkon hráči korunovali dvoma gólmi; Jeho úsilie bolo korunované zlatou medailou na svetovej výstave. [A. Jassinger]; Infantilná arogancia korunovaná hlúposťou. [Sme 1997]; pren. Ide si z odstupu pozrieť tridsaťosem metrov vysokú vežu, ktorá korunuje hladký oblúk stúpy. [K. Jarunková] zdobí
1. (koho, na koho, za koho; koho, A) (vy)konať obrad korunovácie, nastoľovať, nastoliť korunováciou: k. na kráľa, za kráľa; k. panovníka; pren. korunované hlavy panovníci
2. kniž. (koho za koho; koho, A) (o)venčiť spravidla na poctu al. oslavu: k. básnika vavrínovým vencom
● expr. korunovaný hlupák úplný
3. iba nedok. kniž. (čo) zdobiť ako koruna, venčiť: hory korunované snehom
4. (čo čím) úspešne dovršovať, dovŕšiť; (čo) byť úspešným zakončením, vyvrcholením nejakého úsilia a pod.: práca je korunovaná úspechom
dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiť • ukončiť • zakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácu • kniž.: dokonať • zakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátom • prestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večer • dotiahnuť • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielo • korunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiu • absolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničí • dohotoviť • dorobiť • dobudovať • dotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obraz • skoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkou • slang.: odkrútiť (si) • dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinu • nár. pokončiť (Kukučín)
korunovať p. dokončiť, zakončiť
skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiť • ukončiť • zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátom • kniž.: dokonať • zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiť • nár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín) • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavou • korunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympózium • absolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvoval • skoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkami • prerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosť • prestať: prestať, skončiť s robotou
2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovať • dogazdovať • doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ
3. p. umrieť
zakončiť doviesť do konca, urobiť koniec niečoho a obyč. na konci opatriť niečo niečím (op. začať) • zavŕšiť • kniž.: zvŕšiť • zakľúčiť: vystúpenie zakončili, z(a)vŕšili, zakľúčili tancom; sukňu zakončiť obrubou • kniž. dokonať: dokonať svoje dielo • uzavrieť • uzatvoriť (reč, rozhovor a pod.; op. otvoriť): uzavrieť, uzatvoriť diskusiu, prednášku • dokončiť • dovŕšiť (úplne, vyčerpávajúco): robotu nestihol dokončiť, dovŕšiť • skončiť • ukončiť: zápas skončiť, ukončiť predčasne • korunovať (úplne zakončiť): úspešnú robotu korunovala odmena • absolvovať (vychodiť školu, kurz a pod.): maturitu absolvoval výborne • zried. epilogizovať (urobiť záver; Vajanský)
korunovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. (koho) konať, vykonať obrad korunovácie: k. niekoho za kráľa, za cisára; pren. korunovaný básnik za starých čias ovenčený vavrínovým vencom, vyznamenaný
● hovor. pejor. korunovaný hlupák, blázon veľký;
2. (čo, čím) úspešne dokončiť, zavŕšiť: práca korunovaná úspechom
korunovať nedok. zried. vykonávať obrad korunovácie: Budú ho korunovadž za krále (Kameňany REV); korunuvať (Prievidza; Hor. Lehota DK, Bobrovec LM); korunuvat (Lukáčovce HLO) F. korunuvaní somár (Lovčice TRN) - veľký hlupák
korunovať [-ru-, -ro-] ndk/dk 1. koho konať, vykonať obrad korunovácie na niekom; korunowali kralownu uhersku (s. l. 1740); Ferdynand byl w Pressporku koronowán (SH 1786); x. pren bibl swata hlawa, yak gsy bodlácým korunowana (CC 1655) mučená tŕňovou korunou 2. koho ozdobiť vencom, ovenčiť: laurea bobkowy wenec, s kterym korunowali tych, ktery wjťazstwj obsahli (KS 1763); po pažity se rozegduc geden druheho nazbjranjmj kwjtkami korunowali (PT 1796) 3. koho vyznamenať, osláviť: čin pokány a budess korunowan w nebby (SK 1697); (Bože) svetú szpasitedlnú verú mnye korunujes (RSP 1758); buďeš korunovaná rádu tvého šlárem (BR 1785) staneš sa mníškou 4. čo zavŕšiť, dokonať: (Bože) rač tento den twogjm swatym požehnanjm a milosti korunovati (AgS 1708); pan Buh koronuwal (sľub) swim swatim požehnanim (MARTIN 1723); k. sa ovenčiť sa: korunugme sa z ružámj (CP 1757)