korporatívny príd. kniž. spoločný, hromadný: k-a účasť;
korporatívne prísl.: k. odísť
korporatívny [-t-] -na -ne príd.
korporatívny [-t-] -na -ne príd. 1. ▶ konaný, prejavovaný al. využívaný viacerými jednotlivcami, kolektívny; svedčiaci o tom: k. charakter vedeckej práce 2. ekon., fin. ▶ vzťahujúci sa na korporáciu, podnikateľskú spoločnosť: korporatívne zoskupenie; korporatívne nadácie, spoločenstvá; korporatívne riadenie 3. polit. ▶ vzťahujúci sa na korporativizmus; založený na korporativizme; vzťahujúci sa na korporácie, záujmové skupiny: k. politický systém; k. štát vytvorený a fungujúci na ideológii korporativizmu
korporatívny príd. ‹l›
1. hromadný, spoločný: k-e úsilie
2. stavovský: stredoveký k. rád; hist. (fašistický) k. štát budovaný na základe korporativizmu;
korporatívne prísl.
hromadný obsahujúci väčší počet, týkajúci sa väčšieho počtu (ľudí, predmetov, javov a pod.): hromadná doprava, hromadné akcie • spoločný • kolektívny (op. individuálny): hromadný, spoločný, kolektívny zájazd • masový • davový • pejor.: stádový • stádovitý (týkajúci sa masy, davu, stáda): masové informačné prostriedky; davová psychóza; stádové, stádovité napodobňovanie cudzieho štýlu • kniž. korporatívny: korporatívny odchod • húfny (uskutočňovaný v húfoch) • lavínový • lavínovitý • zried. lavinózny: húfne, lavínovité vysťahovalectvo • sériový (vzťahujúci sa na sériu, nie jednotlivý): sériové pokusy • epidemický: epidemická nákaza
korporatívny p. hromadný, spoločný 1
spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívny • skupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmy • hromadný • kniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovania • práv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žaloba • všeobecný • verejný • kniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami
2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnaký • zhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vec • totožný • súhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istý • taký istý • jednaký • jeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy
p. aj rovnaký
korporatívny príd.
1. spoločný, hromadný: k-a účasť;
2. polit., práv. založený na zásadách korporativizmu, stavovský: k. systém, k-a komora združujúca poverených zástupcov stavov;
korporatívne prísl. k 1