Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

koridor -u m.

1. priestranná dlhá chodba: k. paláca

2. vyčlenený pás územia na cudzom štátnom území

3. voľné miesto, priechod, ulička na prejdenie (vozidla ap.): demonštranti utvorili k.

koridor -ru L -re pl. N -ry m.

koridor -ru L -re pl. N -ry m. ⟨tal.⟩ 1. ▶ spájacia chodba: prázdny, presklený k. medzi kúpeľnými budovami; Postavila som sa do vstupného koridoru a pozorovala ľudí. [M. Hvorecký]
2. ▶ priechod v podobe chodby, uličky: nadzemné koridory; únikový k. na diaľnici; úprava peších koridorov; úzky k. medzi policajtmi; k. ochranky; utvoriť k.; vstupné koridory mobilné konštrukcie na usmernenie vstupu väčšieho množstva ľudí niekam; Ľudia prechádzajú koridorom vojakov. [D. Dušek]
3. ▶ pás územia al. priestoru niečím vymedzený: sídelný k.; široký k. medzi masívmi; prirodzený k. medzi pobrežím a ostrovom; poskytnúť lietadlu vzdušný k. □ ekol. ekologický koridor územie umožňujúce migráciu a rozptyl jednotlivých druhov organizmov a šírenie ich diaspór; biologický koridor územie spájajúce biocentrá a umožňujúce migráciu a výmenu genetických informácií voľne žijúcich organizmov, biokoridor □ humanitárny koridor vymedzený priechod územím cudzieho štátu umožňujúci civilnému obyvateľstvu bezpečný odchod z krízovej oblasti a prejazd vozidiel s humanitárnou pomocou do krízovej oblasti, napr. počas vojnových konfliktov
4. ▶ dôležitá dopravná spojnica, dopravný ťah: železničný, diaľničný k.; medzinárodné dopravné koridory

koridor -u m. ‹t›

1. rozľahlá spájacia chodba veľkých verejných budov: divadelný k.

2. šport. (v pozemnom hokeji) vguľovací priestor

3. pás územia vedúci cudzím štátom, zabezpečujúci spojenie s morom al. so záujmovým územím

4. hist. stav. súčasť opevnenia neskorogotických hradov tvoriaca spravidla dve hradby pozdĺž cesty ďaleko pred vlastným objektom, s čelom uzatváraným kulisovou bránou;

koridorový príd.: k-á ulica obojstranne a rovnorodo zastavaný uličný priestor