korec -rca m. stará dutá i plošná miera
korec korca pl. N korce m.
korec korca pl. N korce m. 1. hist. ▶ stará dutá miera na obilie s nejednoznačným obsahom (28 – 85 l): nádoba s objemom jedného korca 2. hist. ▶ plošná miera v siahovej sústave vyjadrujúca plochu, na ktorú sa vysial jeden korec obilia (2 877 m2): lúky s výmerou desať korcov 3. etnogr. ▶ drevený žliabok, doštička na mlynskom kolese, na ktorú dopadá voda 4. etnogr. ▶ voľná rybárska sieť na drevenej kostre vytvárajúca kapsičky: ryby uviazli v korci ▷ zdrob. ↗ korček
merica 1. hist. stará zvyková dutá miera v rozpätí od 50 do 100 l na sypké potraviny a obilie • zastar. korec: merica, korec obilia
2. hist. stará plošná miera; plocha, na ktorú bolo možno zasiať mericu obilia • zastar.: korec • miera • expr. merička: kto sa ulakomí na tie jeho dve merice poľa • hist. lukno
korec, -rca m.
1. zastar. dutá miera na obilie;
2. zastar. plošná miera, plocha, na ktorú sa zaseje jeden korec obilia (asi pol jutra);
3. nár. priečne drevo, doštička na mlynskom kolese, na ktorú dopadá voda;
korcový príd.: k-á miera;
korček2, -a m. zdrob. malá drevená nádoba (Rys.)
korec m. (koriec) 1. turč, čad, vsl miery a nádoby a. stará dutá miera rozličnej veľkosti, relácia merice: Štiri štvrtáčki je koriec (Necpaly MAR); Korec to tricedz ľitre (Dl. Lúka BAR); Štiri korce je sto kila (Rozhanovce KOŠ); korec (Turzovka ČAD, Stanča TRB) F. temu bi aňi korec peňeźoh ňestarčil (Ratvaj SAB) - je márnotratný b. nádoba na meranie tohto množstva: Koredz bol dreveni a mal štiri štvertki (Rozhanovce KOŠ); korec (Kračúnovce GIR) 2. stará plošná miera, plocha, na ktorú sa vyseje korec obilia (asi pol jutra): Maľi po dva korce zeme (Trnovo MAR); Ňeznam, keľo korce visadzime (Hrabkov PRE); Pastir scel pol korca, pašvisko, haňicu pre svoju kravu, langoše (Kokšov-Bakša KOŠ) 3. rozličné duté (najmä drevené) zariadenia a nádoby a. vin. na vyberanie mláta al. muštu z kade: Koredz ból drevení, mál jedno rukadlo a s tím sa zajhovalo, vibíral mušt s téj zajhi (Vinosady MOD); korec (Pezinok MOD, Tesáre TOP) b. šafeľ na uskladnenie soleného mäsa: koriec (Važec LM) c. doštený válovček na kŕmenie koní mimo stajne: korec (Lukáčovce HLO) d. košík na zemiaky: korec (Šutovce PDZ) 4. strsl, zsl mlyn. drevená priehradka, žliabok na obvode mlynského kolesa, na ktoré padá voda a spôsobuje pohyb: Na korce padala voda a to ťahalo (Prochot NB); Voda korce napĺnala a robila f korcoh zátaš a točila koleso (Dol. Súča TRČ); korec (Sučany MAR, Dol. Mičiná BB, Košolná TRN) L. stavali sme si korce na potvočiku (Papradno PB) - detskú hračku na spôsob mlynského kolesa 5. ryb. náradie na chytanie rýb (z brehu al. člna) podobné podberaču: korec (Sučany MAR, Žilina; Trenčín)
koriec p. korec
korcový p. korec
korček p. korec
korec [-(i)ec] m 1. merná nádoba (pôv. z kôry): lukno kamenné aneb korgec, kterým se obilj merý (P. ĽUPČA 1535 E); pywowar s tymto riadom: pywne korita, kadie, korcze, beczky pywne (BOJNICE 1594); koryecz pywny (NITRA 1604); gedno wedro olega desata častka kórca gest a deset weder korec klade (KB 1757); corus: korjec, nádoba (LD 18. st) 2. miera na sypaniny s obsahom 25-85 l: korecz gačmena (BUDATÍN 1478 SČL); koriecz žita (P. ĽUPČA 1589); na lukna a korcze rata (s. l. 1618); wysege na gednu ralj po polskych korczy 25 (D. ZUBRICA 1624); medimnus: merica, putna, korec kralówski (KS 1763); a ti wezmes korec hrachu (Pas 18. st) 3. plošná miera, plocha, na kt. sa dal vysiať korec obilia: sswagrowy dawam zemy podo dwa korce (V. TRNOVEC 1620); zem pod pol druha korcza (BYSTRIČKA 1731); korcový príd k 2: korcsowa truhlica (SKALICA 1682) veľká, s obsahom jedného korca; od mitneho korczowich penezi (ŽILINA 1704) colný poplatok z obilia; korček dem expr k 1: korčzeky try (s. l. 1686); korčekow sladkowych 5 (DUBNICA n. V. 1720); do pywowara korczek nowy (ORLOVÉ 1735) P. atpn Johannes Korczek (v N. VSI n. V. 1522 U1)