korešpondent -a m.
1. kto vybavuje úr. korešpondenciu
2. spravodajca: stály, vyslaný k., zahraničný k. rozhlasu
3. člen k. nižší stupeň členstva vo vedeckej inštitúcii: člen k. SAV;
korešpondentka -y -tiek ž.;
korešpondentský príd.
korešpondent [-d-] -ta pl. N -ti I -tmi m.
korešpondent [-d-] -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ stály al. mimoriadny spolupracovník redakcie novín, rozhlasu, televízie a pod., podávajúci aktuálne správy z miesta pôsobenia, spravodajca, dopisovateľ: dlhoročný k. slovenskej redakcie BBC; vyslaný k. Slovenského rozhlasu; zahraničný k. denníka; správy nášho stáleho korešpondenta v Bruseli; pracovať ako k. ruskej nezávislej stanice; zahynul ako vojnový k. 2. často v spojení člen korešpondent ▶ osoba al. inštitúcia zabezpečujúca výmenu informácií al. odborné konzultácie s inštitúciami príbuzného zamerania: štatút člena korešpondenta; plniť funkciu národného korešpondenta □ člen korešpondent SAV vedecká hodnosť (udeľovaná do r. 1993) nižšia ako akademik, riadny člen akadémie vied; prechýlené ↗ korešpondentka
korešpondent -a m. (korešpondentka -y ž.)
1. úradník vybavujúci korešpondenciu 1 v úradoch a pod.
2. dopisovateľ, spravodajca
3. člen k. dopisujúci člen nejakej inštitúcie;
korešpondent p. spravodajca 1
spravodajca 1. redaktor podávajúci správy a informácie pre tlač, rozhlas, televíziu • korešpondent: zahraničný spravodajca; korešpondent novín; osobitný spravodajca, korešpondent televízie • dopisovateľ (neprofesionálny spravodajca): dopisovateľ okresných novín
2. p. vestník
korešpondent, -a m.
1. úradník, ktorý vybavuje korešpondenciu nejakého podniku, úradu al. inštitúcie: cudzojazyčný k.;
2. kto podáva zprávy do novín, dopisovateľ, zpravodajca;
3. člen korešpondent nižší stupeň členstva najvyšších vedeckých inštitúcií: člen k. SAV, ČSAV;
korešpondentka, -y, -tiek ž., korešpondentský príd.
korešpondent m lat dopisovateľ, informátor: (ako sa rastlina nazývala), neznám, mug correspondent mi nepowědel (StN 1786)