kordón -u m. rad vojakov al. príslušníkov bezpečnosti brániacich prístup niekam: policajný k., postaviť, preraziť k.
kordón -nu pl. N -ny m.
kordón -nu pl. N -ny m. ⟨fr.⟩ 1. ▶ rad vojakov al. príslušníkov bezpečnostných orgánov stojacich tesne vedľa seba, uzatvárajúci určitý vymedzený priestor: bezpečnostný k.; vytvoriť nepriepustný k.; prelomiť k. vojakov; prejsť cez k. stráží; budova bola obkľúčená kordónmi policajných automobilov; aktivisti prerazili ochranný k.; pren. prechádzať cez k. novinárov □ sanitárny kordón a) lek., veter. územie oddeľujúce oblasť zamorenú infekčnou chorobou od nezamorených oblastí b) hist. sieť malých novovzniknutých štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska a Nemeckej ríše, ktoré mali tvoriť obranné pásmo proti Rusku a komunizmu (po r. 1920) 2. ovoc. ▶ pestovateľský tvar koruny ovocných stromov al. viniča s rôzne tvarovanými, obyč. vodorovnými ramenami, ktorý vyžaduje oporu uľahčujúcu vyväzovanie: jednoduché, zložité kordóny; kordóny sú náročné na pestovanie; na tvarovanie kordónov sú vhodné jablone
kordón -u m. ‹f›
1. rad vojakov al. bezpečnostných orgánov uzatvárajúcich určitý priestor; pren. vedľa seba stojaci dlhý a hustý rad divákov
2. zdravotný (sanitný) k. izolujúci pruh územia okolo zamorenej oblasti postihnutej nákazlivou chorobou; hist. sanitný k. súvislé pásmo štátov od Fínska po Rumunsko v r. 1919 – 1920 na ochranu Európy pred hrozbou vychádzajúcou z boľševického Ruska
3. záhr. tvarovaný ovocný stromček (zákrpok) s krátkym plodonosným obrastom; poľn. spôsob vedenia viniča, pri ktorom sa hlavný výhonok o niečo predlžuje a pritom má po celej dĺžke plodonosné čapíky
4. archit. mierne vystupujúca rímsa deliaca priečelie vo vodorovnom smere, kordónová rímsa;
kordónový príd.: k-e postavenie vojska; archit. k-á rímsa
kordón, -u m.
1. rad vojakov al. policajtov brániaci prístup na určité miesto: vojenský, policajný k., postaviť k.;
2. zdravotný k. pás uzemia medzi oblasťou s nakazlivou chorobou a inými oblasťami;
3. stužka na zavesenie vyznamenania;
4. záhr. formovaný zákrsok s malým počtom konárov, ramien: vodorovný, kolmý, lomený, jednoramenný k.;
kordónový príd.: stav. k-á rímsa ktorá oddeľuje poschodia; záhr. k-é stromky rastúce do určitých upravených tvarov;
kordónik, -a m. zdrob. k 3, 4
kordón m fr územný pás oddeľujúci jedno územie od druhého: pri wogenskég hranicy aneb cordonu gsucy officirowé forsspont žádati nemůžu (Kur 1782)