kopytník G a A -ka obyč. pl. kopytníky A -ky m.
kopytník1 -ka obyč. pl. kopytníky A -ky m. zool. ▶ cicavec, ktorý má prsty zakončené rohovitým obalom, kopytom, párnokopytník (krava, jeleň) a nepárnokopytník (kôň): najvyššie žijúci k. je kamzík; stáda afrických kopytníkov; parožie kopytníkov; potravou vlka sú voľne žijúce kopytníky (jelene, diviaky, srny)
kopytník2 -ka pl. N -ky m. ▶ lesná rastlina z čeľade vlkovcovitých s tmavozelenými lesklými listami a drobnými tmavohnedými kvetmi, pestovaná aj v skalkách: esencia z kopytníka; pod stromom sa rozrástli kopytníky □ bot. kopytník európsky Asarum europaeum
kopytník, -a m. lesná rastlina; bot. k. európsky (Asarum europaeum)
kopytník1 m. 1. strsl, zsl, spiš lesná liečivá rastlina, bot. kopytník európsky (Asarum europaeum): kopitňík (Mošovce MAR, Kochanovce TRČ, Lamač BRA); kopitník (Zariečie PCH); kopitnik (Terchová ŽIL, Hnilec SNV) 2. lúčna rastlina, bot. krasovlas (Carlina): kopetňík (Ľuboreč LUČ)
kopytník2 m. expr. živý, smelý chlapec: kopitňik (Slov. Ľupča BB)
kopytník m bot kopytník európsky Asarum europaeum: o kopitniku Asarum (MT 17. st); podražec, anyz, kopitnyk (HL 17. st); nardus sylvestris: kopitnjk (KS 1763); -ový príd: kopitnikowe listečky (RT 17. st); pridag ztlčeneho kopitnikoweho korenya (RN 17.-18. st); wodu kopitnikowu wimiweg (RG 18. st)