kopov -a mn. N a A -y m. poľovný pes s hladkou srsťou tmavej farby;
pren. pejor. špehúň, konfident
kopov G a A -va pl. N a A -vy m.
kopov -va m. ⟨maď.⟩ 1. pl. N a A -vy A hovor. i -vov ▶ poľovný pes s hladkou srsťou tmavej farby, používaný najmä na lov diviačej zveri ako durič: čistokrvný k.; výcvik kopova; chovať kopovy; zvolávacia trúbka na kopovov; Snoril a sliedil ani kopov, čo ak na dačo prišiel? [P. Andruška]; Surrealisti sa majú zaňuchať na sto honov ani kopovy. [Š. Žáry]; Jesenný vietor ako mladý kopov beží, nos pritlačený na stope. [J. Buzássy] □ kynol. slovenský kopov starobylé domáce národné plemeno 2. pl. N -vi pejor. zastar. ▶ kto sleduje niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované, sliedič: plniť úlohu kopovov; po knihe sliedili agentúrni kopovi; Z času na čas kráľovská rodina pohodí novinárskym kopovom kostičku. [Sme 1995]
kopov p. vyzvedač, udavač
udavač kto niekoho udáva, obyč. so zištným zámerom • donášač: stať sa udavačom, donášačom • konfident (donášač polície): tajný konfident • kniž. denunciant • hovor. pejor. špiceľ • kniž. zastar. sykofant • pren. pejor. kopov • subšt. bonzák
vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špión • agent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentov • špeh • sliedič • expr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliediči • hovor. pejor. špiceľ • pejor. kopov • slang. očko • kniž. zved • zastar. špehár (Dobšinský) • zried. výzvedník (Jégé)
kopov, -a, mn. č. -y m. druh poľovného psa;
pren. pejor. (mn. č. -i) špehúň, vyzvedač, konfident: Za brožúrkami posielali kopovov. (Vaj.)
kopov m. (kopol) 1. miest. strsl, spiš, šar poľovný pes, durič: Kopóvom nedajte žrač, bo pajdemo na polovašku! (Kameňany REV); kopou (Hor. Lehota DK, Mošovce MAR); kopof (Spiš. Štvrtok LVO) F. choďí ako kopou (Jasenová DK), ľita ja_kopof (Studenec LVO), ľita jak kopol po valaľe (Dl. Lúka BAR) - stále niečo zháňa; ňegrúľ po ťih domoh ako kopou! (Tisovec RS) - nezháňaj po dedine 2. turč, gem expr. túlavý, snorivý človek (obyč. ako nadávka): Ti starí kopou, ďe si zháňau̯?! (Košťany n. Tur. MAR); To je lem takí kopó, jemu sa nekce nižd robit (Rochovce ROŽ)
kopov m maď rasa poľovníckeho psa: strany kopow (!) a wižlow knyžeckich (ŽILINA 1695); obogky na chrtow a na kopovov (TRENČÍN 1726); Jaghund, kopó: kopow (KrN 1795); wsseci psi, i kopowi, i chrťi, i strážný podechli (BU 1795); venaticus canis: kopov (LS 18. st); -ica ž samica kopova: jednu kopowicu posilam, (druhá) sa okotila (ROVŇANY 1755)