koordinácia -ie ž. koordinovanie: k. úloh, k. pohybov;
koordinačný príd.: k. výbor;
koordinatívny príd.: gram. k. syntagmatický vzťah vzťah medzi rovnocennými vetnými členmi al. vetami
koordinačný [-d-] -ná -né príd.
koordinačný [-d-] -ná -né príd. ▶ uvádzajúci vzájomne súvisiace činnosti do súladu; súvisiaci s koordináciou, zladením spolupráce: k. výbor; koordinačná činnosť; koordinačná rada banky; koordinačné centrum; plniť koordinačnú funkciu; zostaviť k. plán; rozvíjať koordinačné schopnosti hráča □ chem. koordinačné číslo počet atómov priamo viazaných na centrálny atóm; koordinačná väzba pri ktorej sú dva atómy spolu viazané elektrónovým párom; koordinačná zlúčenina zložená z viacerých častí spojených medzi sebou koordinačnou väzbou a schopných samostatnej existencie, komplexná zlúčenina
koordinácia -ie ž. ‹l›
1. uvádzanie al. uvedenie (nejakých zložiek) do súladu, koordinovanie: k. úloh; lek., psych. harmonický súlad pohybov a funkcií orgánov: svalová, nervová k.; filoz. principiálna k. názor hlásajúci úplnú závislosť medzi vnímateľom (ja) a vnímaným objektom (prostredím); eltech. k. izolácie
2. lingv. vetnovýznamový vzťah medzi vetnými členmi al. gramaticky rovnocennými vetami v tej istej syntaktickej platnosti, priraďovanie (op. subordinácia); zlučovací vzťah medzi členmi zložených slov;
koordinačný príd.: k-é spojenie; fyz. k-á väzba pri ktorej sú dva atómy spolu viazané elektrónovým párom; k-é číslo; k-é zlúčeniny komplexné; k-á chémia zaoberajúca sa koordinačnými zlúčeninami; k-á teória náuka o valencii prvkov; – lingv. k-é zloženiny;
koordinačne prísl.: chem. k. konvalentná väzba, v ktorej elektróny na vytvorenie elektrónového páru poskytol len jeden zo zúčastnených atómov
koordinácia, -ie ž. harmonická spolupráca, zladenie práce: k. dopravy;
koordinačný príd.: k. výbor, k-á schopnosť (pohybov u človeka), k-é centrum