koordinácia [-d-] -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. (i medzi kým, medzi čím; s kým, s čím; pri čom; v čom) ▶ uvádzanie do súladu vzájomne súvisiacich činností, zložiek a pod.; zlaďovanie, zladenie, harmonizácia: dobrá, nedostatočná k. činnosti; vzájomná spolupráca a k. aktivít; k. s európskymi inštitúciami; k. v poskytovaní informácií; k. pri ochrane utajovaných skutočností; časová k. stavebných prác; zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými rezortmi; byť poverený koordináciou ďalších krokov 2. lek., psych. ▶ harmonický súlad pohybov a funkcií orgánov: motorická, svalová k.; k. pohybov; poruchy koordinácie chôdze 3. lingv. ▶ vzťah medzi rovnocennými vetnými členmi al. vetami s rovnakou vetnou platnosťou, priraďovací vzťah, priraďovanie; op. subordinácia, podraďovací vzťah, podraďovanie: vzťah koordinácie ▷ v koordinácii s predl. s I ▶ vyjadruje zladenie, harmonizáciu s niekým, s niečím; syn. v súlade: postupovať v koordinácii s ostatnými členskými štátmi EÚ