konzul -a m.
1. člen dipl. zboru zastupujúci záujmy štátu v inom štáte: generálny k.
2. hist. najvyšší úradník v starom Ríme;
konzulka -y -liek ž.;
konzulský príd.: k-á funkcia;
konzulárny príd.: k. zbor
konzulka -ky -liek ž.
konzul -la pl. N -li m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ zástupca štátu menovaný vládou do veľkých miest cudzích štátov, zabezpečujúci najmä hospodárske a právne záujmy svojho štátu a jeho občanov: generálny k.; honorárny k. ktorý za svoju funkciu nedostáva plat, čestný; poveriť niekoho funkciou konzula 2. obyč. pl. konzuli hist. ▶ (v starovekom Ríme) dvaja najvyšší úradníci rímskej republiky s plnou mocou na riadenie štátu: právomoci rímskeho konzula; konzuli striedavo predsedali senátu 3. hist. ▶ jeden z troch najvyšších štátnych úradníkov vo Francúzsku počas konzulátu v r. 1799 – 1804: výkonná moc konzulov □ prvý konzul titul Napoleona Bonaparta, vyjadrujúci jeho postavenie a právomoci ▷ konzulka -ky -liek ž. k 1: obchodná k. na slovenskom konzuláte v Mníchove
konzul -a m. ‹l›
1. (konzulka -y ž.) dipl. zástupca menovaný vládou do veľkých miest cudzích štátov, majúci na starosti ochranu najmä hospodárskych a právnych záujmov svojho štátu a jeho občanov; generálny k. najvyššia hodnosť konzula; honorárny k. vykonávajúci úrad konzula popri svojom povolaní
2. hist. (v starovekom Ríme) jeden z dvoch riadnych najvyšších volených úradníkov v období republiky majúcich najvyššiu právomoc, najmä vojenskú a súdnu
3. hist. (vo Francúzsku) titul najvyšších štátnych úradníkov (pôvodne troch) v rokoch 1799 – 1804;
konzulský príd.: k. úrad
konzulka → konzul