konzul -a m.
1. člen dipl. zboru zastupujúci záujmy štátu v inom štáte: generálny k.
2. hist. najvyšší úradník v starom Ríme;
konzulka -y -liek ž.;
konzulský príd.: k-á funkcia;
konzulárny príd.: k. zbor
konzulárny -na -ne príd.
konzulárny -na -ne príd. ▶ vzťahujúci sa na konzulát, zastupiteľstvo štátu v cudzom štáte; súvisiaci s činnosťou konzulátu: k. odbor; sídlo konzulárneho úradu; pracovník konzulárneho oddelenia; poskytnúť potrebnú konzulárnu pomoc; konzulárne poplatky za víza pre cudzincov, ktorí prechádzajú cez našu krajinu [Sme 1993]
konzulárny príd. súvisiaci s úradom konzula 1: k. úrad; k. zbor; práv. k. sobáš uzavretý pred konzulom; medzinár. práv. k-e dohody upravujúce práva, postavenie a pod. konzulárnych úradov a úradníkov
konzulárny príd.: k. sobáš uzavretý na konzuláte, pred konzulom; k-e vízum vydané konzulom