konzul -a m.
1. člen dipl. zboru zastupujúci záujmy štátu v inom štáte: generálny k.
2. hist. najvyšší úradník v starom Ríme;
konzulka -y -liek ž.;
konzulský príd.: k-á funkcia;
konzulárny príd.: k. zbor
konzul -la pl. N -li m.
konzul -la pl. N -li m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ zástupca štátu menovaný vládou do veľkých miest cudzích štátov, zabezpečujúci najmä hospodárske a právne záujmy svojho štátu a jeho občanov: generálny k.; honorárny k. ktorý za svoju funkciu nedostáva plat, čestný; poveriť niekoho funkciou konzula 2. obyč. pl. konzuli hist. ▶ (v starovekom Ríme) dvaja najvyšší úradníci rímskej republiky s plnou mocou na riadenie štátu: právomoci rímskeho konzula; konzuli striedavo predsedali senátu 3. hist. ▶ jeden z troch najvyšších štátnych úradníkov vo Francúzsku počas konzulátu v r. 1799 – 1804: výkonná moc konzulov □ prvý konzul titul Napoleona Bonaparta, vyjadrujúci jeho postavenie a právomoci ▷ konzulka -ky -liek ž. k 1: obchodná k. na slovenskom konzuláte v Mníchove
konzul -a m. ‹l›
1. (konzulka -y ž.) dipl. zástupca menovaný vládou do veľkých miest cudzích štátov, majúci na starosti ochranu najmä hospodárskych a právnych záujmov svojho štátu a jeho občanov; generálny k. najvyššia hodnosť konzula; honorárny k. vykonávajúci úrad konzula popri svojom povolaní
2. hist. (v starovekom Ríme) jeden z dvoch riadnych najvyšších volených úradníkov v období republiky majúcich najvyššiu právomoc, najmä vojenskú a súdnu
3. hist. (vo Francúzsku) titul najvyšších štátnych úradníkov (pôvodne troch) v rokoch 1799 – 1804;
konzulský príd.: k. úrad
konzul p. zástupca 2
zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)
2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec
3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy
konzul, -a m.
1. úradne poverený zástupca záujmov nejakého štátu v cudzom štáte: generálny k.;
2. hist. najvyšší úradník v starorímskej republike;
3. jeden z troch najvyšších volených úradníkov vo Francúzsku v r. 1799-1804;
konzulský príd.
konzul m lat člen mestskej al. obecnej rady, konšel: richtarovy a konsulom mesta Kremnice (KREMNICA 1449); prosim richtara spolu ze wssemi geho consulmi (M. KAMEŇ 1622)