konzervatívec -vca m.
1. člen konzervatívnej strany; stúpenec konzervativizmu: politický k.
2. konzervatívny človek: neústupný k. a čudák
konzervatívec [-t-] -vca pl. N -vci m.
konzervatívec [-t-] -vca pl. N -vci m. 1. polit. ▶ člen konzervatívnej strany, stúpenec konzervativizmu: britskí, európski konzervatívci; opoziční pravicoví konzervatívci; boj o moc medzi reformistami a konzervatívcami; poraziť konzervatívcov vo voľbách 2. ▶ kto sa orientuje podľa osvedčených trvalých hodnôt; kto má konzervatívne názory, postoje, konzervatívny človek: Nie som revolucionár, som konzervatívec a viem, že veci sa menia postupne. [DF 2002] ▷ konzervatívka -ky -vok ž.: cítila sa viac liberálka ako k.
konzervatívec -vca m. (konzervatívka -y ž.) kto sa správa konzervatívne al. sa hlási ku konzervativizmu; pejor. nepokrokový človek, spiatočník; polit. príslušník konzervatívnej strany
konzervatívec, -vca m. človek konzervatívneho presvedčenia, usilujúci sa zachovať staré poriadky;
polit. člen reakčnej, konzervatívnej politickej strany