konverzácia -ie ž.
1. rozhovor spoloč. rázu, beseda: spoločenská k., pestovať k-iu
2. cvičenie rozhovoru v cudzom jazyku; hovor. konverzačná príručka: anglická k.;
konverzačný príd.: k. štýl; k-é cvičenie
konverzačný -ná -né príd.
konverzačný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s konverzáciou, rozprávaním sa, besedovaním: konverzačná schopnosť; ľahký k. tón; konverzačné skúsenosti □ div. konverzačná hra, komédia dramatický žáner s odľahčeným obsahom, založený na vtipných dialógoch; star. lingv. konverzačný štýl hovorový štýl, resp. jeho jeden typ 2. ped. ▶ vzťahujúci sa na precvičovanie cudzieho jazyka formou dialógov, rozhovoru: konverzačná príručka; konverzačné témy
konverzácia -ie ž. ‹l›
1. rozhovor spoločenského rázu; rozhovor vôbec; vyučovacie hodiny, na ktorých sa precvičuje jazyková pohotovosť v cudzom jazyku
2. hovor. konverzačná príručka;
konverzačný príd.: k-é cvičenie; div. k-á hra dramatický žáner s dôrazom na dialóg;
konverzačne prísl.
hovorový lingv. typický pre bežné vyjadrovanie, prejavy; týkajúci sa tej vrstvy spisovného jazyka, ktorá sa používa pri bežnom, nie oficiálnom dorozumievaní: hovorová reč • bežný • neoficiálny: hovorové, bežné slová; neoficiálne prostriedky • konverzačný: hovorový, konverzačný štýl (štýl súkromného styku charakteristický ústnosťou) • pren. kuchynský: kuchynská reč
konverzačný p. hovorový
konverzácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. rozhovor (obyč. vzdelaných ľudí): spoločenská k.;
2. škol. vyučovací predmet praktickej zbehlosti v cudzej reči: ruská, nemecká, francúzska k.;
konverzačný príd.: k. štýl, k-á reč;