konvencia -ie ž.
1. ustálený spôsob, obyčaj, zvyklosť: spoločenské k-ie
2. (medzinár.) dohoda: Ženevská k. (o Červenom kríži); kultúrna k.;
konvenčný príd.: k. postup, k. rozhovor; k-é názvy, značky
konvenčný -ná -né 2. st. -nejší príd.
konvenčný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ založený na konvenciách, ustálených, všeobecne prijímaných, zaužívaných spôsoboch a vzoroch správania, myslenia, umeleckého stvárnenia, zvyklostiach; príznačný pre konvencie: k. postup dohovorený, dohodnutý; konvenčné myslenie; k. prístup k životu; dodržiavať konvenčné pravidlá vyjadrovania; dávať prednosť konvenčnejšiemu umeniu; konvenčné predstavy o kráse už neplatia; zahrať hrdinku tým najkonvenčnejším spôsobom; V zmysle konvenčnej historiografie sme boli predmetom dejín, nie ich podmetom. [V. Mináč] □ ekon. konvenčné palivá tradičné tuhé, kvapalné a plynné palivá (uhlie, biomasa, ropa, plyn); voj. konvenčné zbrane všetky bežné, klasické zbrane (pušky, samopaly, kanóny, tanky, lietadlá), op. nekonvenčné zbrane; hist. konvenčná mena menový systém habsburskej monarchie
konvenčný príd.
1. ku konvencia 1: k-é značky dohodnuté, dohovorené; práv. k-á pokuta dohodnutá účastníkmi zmluvy v prípade jej neplnenia al. chybného splnenia, zmluvná; hist. k-á mena dohovorená konvenciou medzi dvoma al. viacerými krajinami; odb. k-á hodnota veličiny; – k-é slová formálne, ustálené obraty; k. úsmev navyknutý; lit. k-á tvorba netvorivé opakovanie overených ideí a štylistických postupov
2. medzinár. práv., polit. k-é zbrane všetky dosiaľ používané zbrane okrem jadrových
3. fyz. k-á pevnosť pevnosť materiálu vyjadrená napätím medzi pevnosťou v ťahu;
konvenčne prísl.;
konvenčnosť -ti ž.
bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajný • kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup • kniž. uzuálny: uzuálny spôsob • obyčajný • každodenný • všedný • prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby • obligátny • konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor • banálny • triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci • častý • expr. tuctový: častý, tuctový zjav • normálny • prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom • pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby • vžitý • zaužívaný • tradičný • zabehaný • zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup • bezpríznakový • neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika • jednoduchý • prostý • drobný • malý (o človeku)
formálny 1. vyhovujúci iba forme, nie podstate • vonkajší • vonkajškový (zameraný iba na vonkajšok): formálne, vonkajšie, vonkajškové efekty • zdvorilostný (vyplývajúci z formálnej zdvorilosti): zdvorilostné frázy, zdvorilostná slušnosť • konvenčný • konvencionálny (vyplývajúci z konvencie): konvenčný pozdrav, rozhovor; konvencionálny predpis • oficiálny • trocha pejor. oficiózny • neosobný (bez osobnej zainteresovanosti): oficiálne, oficiózne, neosobné prijatie • odmeraný • chladný • strohý: odmeraný, chladný, strohý tón reči • nekonkrétny (formálny a veľmi všeobecný) • platonický: nekonkrétne vyhlásenie štátnika; prejaviť len platonický záujem o niečo (op. naozajstný, skutočný)
2. p. vonkajší
konvenčný p. tradičný, formálny 1, vžitý
tradičný ktorý má tradíciu; ktorý sa oddávna, resp. už dlhší čas vyskytuje, opakuje (op. netradičný) • zaužívaný: tradičné, zaužívané novoročné zvyky; tradičné, zaužívané vianočné jedlá • vžitý • osvedčený • zabehaný (ktorý sa opakovaním osvedčil, stal sa bežným): spoliehal sa na vžitý, osvedčený postup (op. nový, novátorský) • zvyčajný • obvyklý: zišli sa na svojom zvyčajnom, obvyklom mieste; zvyčajný, obvyklý názor na daný problém • bežný: bežné vzory, materiály (op. nové) • tradicionalistický • zastar. tradicionálny (uprednostňujúci tradíciu pred niečím novým, nezaužívaným): tradicionalistické, tradicionálne koncepcie • konvenčný • zastar. konvencionálny (rešpektujúci konvenciu): konvenčný pozdrav; konvenčná, konvencionálna kultúra
p. aj konzervatívny
vžitý ktorý sa vžil • bežný • zaužívaný: vžité, bežné, zaužívané výrazy; zaužívaný názov • ustálený (ktorý sa ustálil): ustálené zvyky • zažitý: zažité spôsoby • tradičný (založený na tradícii): tradičný pracovný postup • konvenčný • zastar. konvencionálny: konvenčné názvy • štandardný: štandardné metódy
konvenčný príd. zodpovedajúci ustáleným zvyklostiam, bežný, obyčajný: k. rozhovor;
konvenčnosť, -ti ž.