kontrast -u m.
1. úplná odlišnosť, protiklad, opak: farebný k., k. medzi ideálnym a reálnym
2. pomer najhlbšieho tieňa a najvyššieho jasu na fot. snímke, obrazovke ap.: zvýšiť k.
□ byť v k-e kontrastovať;
kontrastný príd.: k-á látka na dosiahnutie kontrastu (pri röntgenovaní);
kontrastne prísl.;
kontrastnosť -i ž.
kontrastne 2. st. -nejšie prísl.
kontrastne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ využívajúc kontrast, kontrasty, nápadné odlíšenie: obliekať sa k.; obývačka je zariadená kontrastnejšie 2. ▶ s rozdielnym, protikladným účinkom, úplne odlišne: pôsobiť k.; hrdina románu vystupuje kontrastnejšie
kontrast -u m. ‹t› úplná nepodobnosť, odlišnosť vlastnosti, opak, protiklad: opt. k. jasu, farby; fot. vzťah medzi jasom dvoch plôch al. za sebou nasledujúcich svetelných vnemov; oznam. tech. k. televízneho obrazu; psych. súčasný k. zmena vo farbe vyvolaná jej blízkosťou k inej farbe; následný k. v podstate negatívny paobraz;
kontrastnosť -ti ž.: k. farieb
kontrastne 1. porov. protikladný 2. p. opačne 2
opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlo • náprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace body • obrátene • odb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzne • protismerne: autá vyšli opačne, protismerne
2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inak • naopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatní • protikladne • protichodne • kontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlása • nesúhlasne • opozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične
kontrast, -u m. protiklad: farebný, svetelný k., veľký k., byť v k-e s niečím, k. svetla a tmy; k. medzi blahobytom a núdzou (Vans.);
kontrastný príd.: k-é farby;
kontrastne prísl.: pôsobiť k.