kontrarevolúcia -ie ž. polit. úsilie zacielené proti výsledkom revolúcie;
kontrarevolučný príd.: k. puč;
kontrarevolučne prísl.;
kontrarevolučnosť -i ž.
kontrarevolučný -ná -né príd.
kontrarevolučný -ná -né príd. ▶ usilujúci sa o zvrátenie predchádzajúcich revolučných zmien; súvisiaci s kontrarevolúciou, kontrarevolucionármi; charakteristický pre kontrarevolúciu: kontrarevolučné sily; k. prevrat, teror; kontrarevolučné prevzatie moci; príslušníci kontrarevolučných bánd; obviniť niekoho z kontrarevolučnej činnosti
kontrarevolúcia -ie ž. ‹l› politické úsilie zamerané proti predchádzajúcim revolučným zmenám, spravidla s cieľom obnoviť mocenské predrevolučné pomery;
kontrarevolučný príd.;
kontrarevolučnosť -ti ž.
kontrarevolučný p. spiatočnícky
spiatočnícky hlásiaci sa k starému, usilujúci sa o návrat starého, brániaci pokroku (obyč. v oblasti politiky, ekonomiky; op. pokrokový) • reakčný • reakcionársky: spiatočnícki, reakční politici; reakcionárske kruhy • kontrarevolučný • zried. protirevolučný (namierený proti revolúcii): kontrarevolučné, protirevolučné hniezdo • regresívny (op. progresívny): regresívne sily • nepokrokový • neprogresívny: nepokrokové, neprogresívne názory • kniž. zastar. retrográdny (Mráz)
p. aj konzervatívny, zaostalý 1
kontrarevolúcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. pokus o dobytie vládnej moci triedou, ktorej bola moc predchádzajúcou revolúciou odňatá; pokus zmariť výsledky revolúcie;
kontrarevolučný príd.: k-é hnutie, k-é snahy;
kontrarevolučnosť, -ti ž.