Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kontrarevolúcia -ie ž. polit. úsilie zacielené proti výsledkom revolúcie;

kontrarevolučný príd.: k. puč;

kontrarevolučne prísl.;

kontrarevolučnosť -i ž.

kontrarevolúcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

kontrarevolúcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ ▶ potlačenie síl, ktoré sa dostali, príp. sa pokúsili dostať k moci revolúciou; zvrátenie pomerov v krajine späť do stavu pred revolučnými zmenami: víťazstvo kontrarevolúcie; potlačiť kontrarevolúciu v zárodku; obviniť niekoho z kontrarevolúcie; Stupňovali sa protesty proti údajnej kontrarevolúcii u nás. [Pc 1998]

kontrarevolúcia -ie ž. ‹l› politické úsilie zamerané proti predchádzajúcim revolučným zmenám, spravidla s cieľom obnoviť mocenské predrevolučné pomery;

kontrarevolučný príd.;

kontrarevolučne prísl.;

kontrarevolučnosť -ti ž.

kontrarevolúcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. pokus o dobytie vládnej moci triedou, ktorej bola moc predchádzajúcou revolúciou odňatá; pokus zmariť výsledky revolúcie;

kontrarevolučný príd.: k-é hnutie, k-é snahy;

kontrarevolučne prísl.;

kontrarevolučnosť, -ti ž.