kontinent -u m.
1. pevnina; svetadiel: ázijský, africký k.
2. európska pevnina: starý k. Európa; cestovať z Anglicka na k.;
kontinentálny príd.: k-a klíma vnútrozemská
kontinent [-t-n-] -tu pl. N -ty I -tmi m.
kontinent [-t-n-] -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ súvislá, suchá časť zemského povrchu vyčnievajúca nad hladinou morí a oceánov, pevnina, svetadiel: ázijský, africký, juhoamerický k.; budúcnosť európskeho kontinentu; prepojenosť kultúry rôznych kontinentov 2. geol. ▶ časť zemskej kôry tvoriaca suchú pevninu, kontinentálny blok: jadro kontinentu 3. ▶ európska pevnina (najmä v protiklade k ostrovnej Veľkej Británii): stretávali sa v Anglicku alebo na kontinente; vyvážať britský dobytok na k.; Choroba sa medzitým rozšírila aj do susedného Írska a na kontinent - do Francúzska a Holandska. [VNK 2001] ◘ fraz. publ. biely kontinent Antarktída; čierny kontinent Afrika; starý kontinent Európa
kontinent -u m. ‹l›
1. geogr. časť zemského povrchu vynorená nad hladinou oceánov, súvislá pevnina, svetadiel: antarktický k.; geol. celý kontinentálny blok
2. európ. pevnina (najmä v protiklade k Veľkej Británii)
kontinent p. svetadiel
svetadiel časť sveta: čierny svetadiel • kontinent: ázijský kontinent • pevnina: európska pevnina • zastar. zemediel
kontinent, -u m.
1. pevnina, svetadiel: európsky, ázijský k., styk medzi k-mi;
2. európska pevnina v pomere k ostatným štátom;
kontinentálny príd.: k-e podnebie vnútrozemské; hist. k. systém za Napoleona I. zákaz dovozu anglického tovaru na pevninu
kontinent m lat pevnina: ten kus papíru, kterí sa gednú stranu dotíka wodi, nazweme tuhú zemu, čili kontinent (DS 1795)