konkubína -ny -bín ž.
konkubína -ny -bín ž. 1. ▶ žena žijúca s mužom v konkubináte, v trvalom partnerskom spolužití bez sobáša, družka: niekoľko rokov žil s konkubínou 2. trochu pejor. ▶ mimomanželská družka, obyč. lepšie situovaných al. vysokopostavených osôb, milenka: kráľove konkubíny; vydržiavať si konkubínu; vyhľadával si stále nové konkubíny; Zbohatlíci [v Číne] cestujú na drahé dovolenky a pestujú najnovšiu módu - konkubíny. [VNK 2001]
konkubína -y ž. žena žijúca v konkubináte, družka
družka žena žijúca s mužom v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubína
konkubína p. družka
konkubína, -y, -bín ž. žena žijúca v konkubináte, družka
konkubína ž lat žena žijúca s mužom bez sobáša, súložnica: swu concubinu za manzelku wzitj nechce (PEZINOK 1661); kurwi, frajerki a konkubini nemagi se w poli any w garnisone držet (VoP 1760); kde sy twogu concubinu zanechal (PRIEVIDZA 1796)