Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

konkrétny príd.

1. kt. možno vnímať zmyslami, op. abstraktný: k-e predmety, k-a predstava; k-e výsledky skutočné

2. presný, určitý, op. všeobecný: k. údaj, uviesť k-e mená;

konkrétne prísl.: hovoriť k.;

konkrétnosť -i ž.

konkrétne prísl.

konkrétne prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ konkrétnym spôsobom, reálne, vecne, presne; op. všeobecne: treba sa vyjadrovať k. a jasne; ako to má k. vyzerať?; neviem, ako mu k. pomôcť; každým prípadom sa treba veľmi k. zaoberať; môžete to konkrétnejšie objasniť?
2. blíži sa významu častice ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, vlastne, v skutočnosti: neviem, čo tým chce k. povedať; kto k. je zodpovedný za tento stav?; spýtal sa, o čo k. ide; čo je to k.?

konkrétny príd. ‹l›

1. predstavujúci niečo uchopiteľné, vnímateľné zmyslami, priestorovo i časovo určité, jednotlivé (op. abstraktný 1); určitý (op. všeobecný): k. návrh, k-e opatrenie; lingv. k-e podstatné meno pomenúvajúce osoby, zvieratá a veci, majúce fyzický denotát, konkrétum; hud. k-a hudba vytváraná montážou magnetofónových hudobných aj nehudobných záznamov (prírodných a i.) zvukov, druh syntetickej hudby; umel. k-e umenie abstraktné, ktorého prvky predstavujú iba samy seba, nie sú mienené symbolicky ani ako obraz prírody; mat. k-e číslo pomenované; – v k-om prípade danom

2. taký, ktorý zodpovedá skutočnosti, skutočný, faktický (op. abstraktný 2): k. výsledok činnosti; filoz. k-a možnosť pre ktorej uskutočnenie sa môžu vytvoriť podmienky al. sa už vytvorili; lit. smer poézie 20. stor. sústreďujúci pozornosť na materiál, najmä jazykový;

konkrétne prísl.: k. stanoviť úlohy; hovor. čo k. chceš? vlastne, naozaj;

konkrétnosť -ti ž.

konkrétny príd. ktorý možno vnímať zmyslami, skutočný, názorný (op. abstraktný): k. príklad, k-a vec, k-e dáta, údaje, k. návrh, k. prípad;

konkrétne prísl.: hovoriť k.;

konkrétnosť, -ti ž.