konkrétny príd. ‹l›
1. predstavujúci niečo uchopiteľné, vnímateľné zmyslami, priestorovo i časovo určité, jednotlivé (op. abstraktný 1); určitý (op. všeobecný): k. návrh, k-e opatrenie; lingv. k-e podstatné meno pomenúvajúce osoby, zvieratá a veci, majúce fyzický denotát, konkrétum; hud. k-a hudba vytváraná montážou magnetofónových hudobných aj nehudobných záznamov (prírodných a i.) zvukov, druh syntetickej hudby; umel. k-e umenie abstraktné, ktorého prvky predstavujú iba samy seba, nie sú mienené symbolicky ani ako obraz prírody; mat. k-e číslo pomenované; – v k-om prípade danom
2. taký, ktorý zodpovedá skutočnosti, skutočný, faktický (op. abstraktný 2): k. výsledok činnosti; filoz. k-a možnosť pre ktorej uskutočnenie sa môžu vytvoriť podmienky al. sa už vytvorili; lit. smer poézie 20. stor. sústreďujúci pozornosť na materiál, najmä jazykový;
konkrétne prísl.: k. stanoviť úlohy; hovor. čo k. chceš? vlastne, naozaj;
konkrétnosť -ti ž.