konfrontačne prísl.
konfrontačne prísl. 1. ▶ konfrontačným, porovnávacím spôsobom, porovnávaním: materiál treba kriticky posúdiť a k. zhodnotiť; k. študovať slovenčinu a ruštinu; Jeho umelecký vývin nemožno sledovať kontinuálne, ale konfrontačne. [Sme 2004] 2. ▶ so snahou vyvolávať konfrontácie, spory, konfliktne, vyhrotene: správať sa k.; vystupovať voči kolegom k.; návrh vyznieval priveľmi k.; dialóg viedol zbytočne k.
konfrontácia -ie ž. ‹l›
1. práv. súčasný výsluch dvoch al. viacerých obvinených a svedkov tvárou v tvár na porovnanie ich odporujúcich si výpovedí
2. postavenie vedľa seba, vzájomné porovnávanie, porovnanie textov, myšlienok a pod. so skutočnosťou
3. stretnutie názorov, roztržka, konflikt, spor; vojenské stretnutia, orientácia na ne: politika k-ie;
konfrontačný príd.: lingv. k-á metóda; k-á lingvistika;