konformizmus -mu m. pasívne prispôsobovanie, prispôsobenie jestvujúcim pomerom, názorom, prispôsobivosť, op. nonkonformizmus: myšlienkový k.;
konformista -u m. komu je vlastný konformizmus;
konformistický príd.;
konformisticky prísl.
konformizmus -mu m.
konformizmus -mu m. ⟨lat.⟩ ▶ bezzásadové prispôsobovanie sa, prispôsobenie sa jestvujúcim pomerom, väčšinovým názorom, postojom a pod., prispôsobivosť; op. nonkonformizmus: skupinový k.; myšlienkový k.; prejav konformizmu podriadených; kritika konformizmu; vyhnúť sa konformizmu; podliehať vplyvu konformizmu
konformizmus -mu m. ‹l› pasívne prispôsobovanie jednotlivca existujúcim pomerom, bežným al. oficiálnym názorom, prispôsobivosť (op. nonkonformizmus); ekol. schopnosť organizmu reagovať na zmenenú situáciu prostredia, adaptabilita
konformizmus, -mu m. prispôsobenie, prispôsobovanie sa, prispôsobivosť;
konformista2, -u m. kto sa prispôsobuje;
konformistický príd. prispôsobivý