konfesijne prísl.
konfesijne prísl. ▶ z hľadiska konfesie, náboženského presvedčenia, nábožensky; syn. konfesionálne: k. rôznorodé obyvateľstvo; spolunažívanie občanov na národnostne a k. zmiešanom území; k. sa hlásiť ku katolicizmu; Slováci v Poľsku sa od majoritnej spoločnosti neodlišujú konfesijne, sú príslušníkmi rímskokatolíckeho vyznania. [P. Žigo a kol.]
konfesia -ie ž. ‹l›
1. náb. vyznanie, vyznanie viery: byť bez k-ie bez vyznania; hist. augsburská k. vyznanie viery evanjelickej a luteránskej cirkvi (z r. 1530)
2. kniž. a odb. presvedčenie, vyznanie všeobecne: lit. žáner autobiografickej literatúry zdôrazňujúci dôvernosť štylizácie a vnútornej psychológie autora;
konfesionálny, konfesijný príd. k-a výchova náboženská; práv. k-é právo súhrn právnych noriem upravujúci postavenie príslušníkov náboženského vyznania a osôb bez vyznania;
konfesionálne, konfesijne prísl.
konfesia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. náboženské vyznanie: konfesionálny (zried. i konfesijný) príd.: k-a zaujatosť, k-e rozdiely, k-e školy;
konfesionálne (zried. i konfesijne) prísl. čo do konfesie