konfesia -ie ž. kniž. vierovyznanie, náboženstvo;
konfesionálny príd.: k-e spory;
konfesionálne prísl.
konfesia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
konfesia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ náboženské vyznanie viery v kresťanskom náboženstve, vierovyznanie; príslušnosť ku kresťanskej cirkvi: evanjelická, katolícka k.; veriaci gréckokatolíckej a pravoslávnej konfesie; historický vývoj konfesií; dialóg medzi náboženstvami a jednotlivými konfesiami; občania bez náboženskej konfesie bez príslušnosti k cirkvi; Slovensko od raného stredoveku až do polovice 20. storočia obývalo deväť etnických skupín, obyvatelia sa hlásili k šiestim konfesiám. [S. Kovačevičová] 2. cirk. ▶ (v protestantských cirkvách) normatívny text so základnými vieroučnými zhodami i odlišnosťami od ostatných kresťanov: helvétska, česká k. dohoda medzi luteránmi a českými bratmi o náboženských otázkach (z r. 1575) 3. kniž. ▶ vyjadrenie svojich pocitov, názorov a pod. písomnou formou, spoveď, vyznanie: autorská k.; básnikove osobné konfesie; otvorená, drsná konfesia [KŽ 1964]
konfesia -ie ž. ‹l›
1. náb. vyznanie, vyznanie viery: byť bez k-ie bez vyznania; hist. augsburská k. vyznanie viery evanjelickej a luteránskej cirkvi (z r. 1530)
2. kniž. a odb. presvedčenie, vyznanie všeobecne: lit. žáner autobiografickej literatúry zdôrazňujúci dôvernosť štylizácie a vnútornej psychológie autora;
konfesionálny, konfesijný príd. k-a výchova náboženská; práv. k-é právo súhrn právnych noriem upravujúci postavenie príslušníkov náboženského vyznania a osôb bez vyznania;
konfesionálne, konfesijne prísl.
konfesia p. viera 2
náboženstvo presvedčenie o existencii Boha, bohov; formálne prejavy tohto presvedčenia • viera • vierovyznanie: kresťanské náboženstvo, kresťanská viera; prestúpiť na iné vierovyznanie • vyznanie: sloboda vyznania • kniž. konfesia • kniž. zastar. relígia
presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli
viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vieru • dôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičom • kniž. kredit: morálny kredit
2. náboženské presvedčenie: kresťanská viera • vyznanie: sloboda vyznania • vierovyznanie: židovské vierovyznanie • náboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite? • kniž. konfesia
p. aj dôvera
konfesia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. náboženské vyznanie: konfesionálny (zried. i konfesijný) príd.: k-a zaujatosť, k-e rozdiely, k-e školy;
konfesionálne (zried. i konfesijne) prísl. čo do konfesie
konfesia ž lat náboženské vyznanie, vierovyznanie: konfessý helwetické se pridržegjcy (VLČANY 1647 E); lutheránj se confessi augsspurskég pridržagu (IA 1708); (agendu) prelosil kazatel szlovenszki, helvetszku confessiu viznavajutzi (AgR 1758); w apologj augsspurskég confesy (ST 1797)