koncovka -y -viek ž.
1. lingv. gram. morféma na konci ohybných slov vyjadrujúca gram. kategórie: pádová, osobná k. prípona
2. hovor. očakávaná záverečná fáza niečoho, úspešné zakončenie istej činnosti: chýba nám ešte k. (pri útoku); hráč dobrý v k-e pri zakončovaní útoku (gólom)
koncovka -ky -viek ž.
koncovka -ky -viek ž. 1. lingv. ▶ ohýbacia prípona, ktorou sa tvoria rôzne tvary toho istého slova (pri skloňovaní a časovaní): pádová k. vyjadruje pád, číslo, príp. rod; osobná k. vyjadruje osobu, číslo, čas a spôsob slovesného deja; koncovky množného čísla; doplniť koncovky prídavných mien 2. i tech. ▶ časť, ktorá ukončuje nejaký predmet al. objekt: k. hadice; k. kábla, káblová k. ukončenie kábla, ktoré izolačne oddeľuje jednotlivé žily kábla a zabraňuje vnikaniu vlhkosti do kábla; vlakové koncovky; koncovky výfukov; Vonku bola tma, koncovky áut žiarili ako ohne a aj vo mne sa zrazu všetko rozžiarilo. [H. Zelinová] 3. šport. ▶ (úspešné) zakončenie útočnej akcie v niektorých športových disciplínach; zakončenie pretekov vôbec: nedôrazná k.; mužstvo zlyhalo v koncovke; o výsledku rozhodla úspešnejšia k. domácich; hráčom chýba dobrá k.; mali zlú koncovku a obidva sety prehrali 4. šach. ▶ záverečná fáza šachovej partie (obyč. po odstránení väčšiny figúr na obidvoch stranách šachovnice), koncová hra: vežová k. na šachovnici okrem kráľov a aspoň jednej veže nie je nijaká figúra; pešiaková, strelcová k.; súper súhlasil s prechodom do remízovej dámskej koncovky 5. hud. ▶ rovná štrbinová bezdierková ľudová píšťala, ktorej tón vzniká odkrývaním a zakrývaním konca: štiepaná, vŕtaná k.; hra na koncovke
koncovka p. koniec 1
koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky • kraj: na kraji sveta • záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin • zakončenie • skončenie: do skončenia sveta • sklonok • zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní • koncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla • posledok: vydržať do posledku • ostatok: prísť na ostatok • expr. chvost: chvost radu • zastar. pokon (Jesenská) • zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr) • happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom • hovor. expr. amen: prísť na amen
2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo
koncovka, -y, -viek ž.
1. gram. koncová slabika al. hláska v slove, majúca gramatický význam; pádová al. osobná prípona, gramatická morféma: k. 2. pádu mn. č., k. 1. osoby j. č.; k-y prídavných mien;
2. šach. záverečná fáza šachovej hry;
3. posledné číslo série viacmiestnych čísel (napr. v lotérii);
koncovkový príd.: gram. k-á morféma; šach. k-é postavenie figúr
koncovka ž. (koncuofka) 1. súčiastka voza, ktorá drží koleso na osi a. záosok: koncouka (Ploštín LM); koncovka (Brezina TRB) b. tuľaj s okom na lievči: koncovka (Stanča TRB) 2. ozdoba z dreva, ktorou sa upravujú konce oštiepka: Ošťiepek sa pekňe viobracá, dá sa do furmi a na konce sa priložá koncuofki (Brezovica TRS) 3. hrubá plachta s dlhými trakmi na nosenie trávy: Vezňi si koncovku a povinášaj tú zeľinu! (Pukanec LVI); koncovka (Detva ZVO); koncofka (Turzovka ČAD) 4. vyššie položené role hraničiace s neobrobenou pôdou: Kosievaľi zme na tích koncuofkách, keď zme íh ňezasáľi (Brezovica TRS)
končovka ž. odroda hrušky: Hruški jako končófka uš patrili g zácnejším sortám (Dol. Súča TRČ)