koncepcia -ie ž.
1. spôsob chápania niečoho; osnova, rozvrh: ideová k. diela; urbanistická, režijná k.
2. biol. počatie;
koncepčný príd.: k-é riešenie;
koncepčne prísl.: k. pomýlený;
koncepčnosť -i ž.: k. prístupu
koncepčne 2. st. -nejšie prísl.
koncepčne 2. st. -nejšie prísl. ▶ z hľadiska koncepcie, spôsobu chápania veci, rozvrhnutia postupu a plánovania práce, premyslene; na základe koncepcie: problémy treba riešiť k.; pracovať k.; koncepčnejšie stvárnená hudba; Koncepčne veľtrh nadväzuje na vývoj v posledných rokoch. [NP 1983]
koncepcia -ie ž. ‹l›
1. spôsob poňatia, chápania výkladu určitého javu; základné hľadisko, vedúca idea, myšlienková osnova, vysvetlenie javu; hlavný zámer al. konštrukčný princíp pri rozličných druhoch činnosti: psych. k. sociálneho správania; tech. základná k. motora
2. biol. splynutie samčej a samičej bunky, počatie, oplodnenie;
koncepčný príd.: k-é riešenie; – zool. k-é obdobie v ktorom sa silne prejavuje pohlavný pud a schopnosť oplodnenia; lek. k-é obdobie (u ženy) obdobie, keď je najväčšia pravdepodobnosť oplodnenia, ovulácia;
koncepčne prísl.;
koncepčnosť -ti ž.