konateľ -a mn. -ia m.
1. zástupca, agent: k. firmy
2. funkcionár nejakej organizácie majúci na starosti istú agendu, tajomník: k. spolku, k. združenia;
konateľka -y -liek ž.;
konateľský príd.
konateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
konateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ekon., práv. ▶ osoba oprávnená samostatne konať v mene obchodnej spoločnosti: hlavný k. spoločnosti; k. stavebnej firmy; odvolať niekoho z funkcie konateľa; byť vedený ako k. ▷ konateľka -ky -liek ž.: na konferencii bude spoločnosť reprezentovať k.; certifikáty prevzala osobne k.