konanie -ia s. práv. súhrn všetkých úkonov súdu (al. inej inštitúcie) i zúčastnených strán: trestné k.; oponentské k. oponentúra; dohodovacie k.
konanie -nia -ní s.
konanie -nia -ní s. 1. iba sg. ▶ spôsob vykonávania niečoho; činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho: svojvoľné, nečestné k.; súhlasiť s konaním niekoho; byť zodpovedný za svoje k.; uvedomiť si nesprávnosť svojho konania; čo ovplyvňuje k. ľudí?; Ak niekto motivuje svoje konanie bezprostrednou vidinou šťastia, obyčajne ho nikdy nedosiahne. [E. Dzvoník]; Turisti neuváženým konaním pridávajú prácu tým, ktorí v horskom teréne zachraňujú ľudské životy. [Sme 1997] 2. i práv. ▶ súhrn všetkých úkonov súdu al. inej inštitúcie a zúčastnených strán: trestné, rozvodové, dedičské, exekučné k.; oponentské, stavebné k.; výberové k. konkurz; prijímacie k. prijímacie skúšky; pripomienkové k. procedúra pri schvaľovaní zákona; náhrada trov konania; prieťahy v súdnom konaní; výsledky konaní o udelenie licencií; podať návrh na vyvlastňovacie k. □ geod. konanie o námietkach obnova katastrálneho operátu novým mapovaním al. skrátenou formou, v rámci ktorej sa predloží nový katastrálny operát na verejné nahliadnutie ▷ ↗ i konať
konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom • počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínanie • správanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšie • hovor. podnik: je to nebezpečný podnik
súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanie • proces: súd s vrahom; prehrať súd, proces • práv. pojednávanie: odročiť pojednávanie • hovor. zastar. pravota: vyhrať pravotu • zastar.: súdnica (Podjavorinská) • sedria (J. Kráľ)
2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radí • senát: rozhodnutie senátu • tribunál: vojenský tribunál • porota (súd zložený zo sudcov a porotcov)
3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2
konanie, -ia str. práv. súhrn všetkých úkonov súdu i zúčastnených strán: súdne, trestné, odvolacie, exekučné k.; oponentské k. forma diskusie o vedeckej práci
konanie s. 1. vybavovanie: Mau̯ som moc konaňá (Hor. Lehota DK) 2. dohovor rodičov ženícha a nevesty pred svadbou obyč. o majetku; pokonávky: Pri tomto konaňí tag družbovia ako aj zvádž boli sviatočne viobliekaní (Vráble); Po dovedáh boľi na konaňí, bou̯ koládž a páľenuo (Hradec PDZ)
konanie [-í] s 1. činnosť: bere pred se cestv, gjne konany (LK 1690); wsseczko lydske konany a pradcze (BREZNO 1701); otecz času konany geho manželstwa chalupu tolyko zene pryslubyl (KOŠECA 1746); wyssj konanj, purgermagsterstwj zastáwali (SO 1785) úrad, funkcia 2. úradné al. súdne rokovanie a jeho výsledok: konany se meczy namy prytelsky a susedsky bolo dokonalo (H. MIČINÁ 1622); toto konany obe stranki we wssetkych punktiech držeti chceme (KRUPINA 1633) L. priateľské k. súdne pokonávanie; dohoda: pratelske konanj medzj strankamy bilo; pry konanj pritelskem swedek nebil (MARTIN 1731) 3. úsilie, námaha: enixe: s welikym konanjm (AP 1769); všecko jeho konáni a usilováňí vivráťila (BR 1785) 4. zomieranie, skonávanie: mezi konanim a ostatnim wipustenim dusse (MS 1758)