konštrukt -u m. vykonštruovaný pojem, myšlienková konštrukcia (ako pomocná hypotéza): nebola to pravda, bol to iba k.
konštrukt -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.
konštrukt -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. odb. ▶ teoretická predstava, mentálny al. teoretický model javu, ktorý nie je priamo pozorovateľný: hypotetický, vedecký, matematický k. 2. psych. ▶ psychický jav, ktorý možno iba predpokladať, no experimentálne sa nedá skúmať a potvrdiť
konštrukt -u m. ‹l› odb. pojem vytvorený na vyabstrahovanej konštrukcii; psych. predpokladaný a modelom vystihnutý psychický jav, ktorý priamo nemožno experimentálne skúmať