končiar -a L -i mn. -e m. ostré zakončenie vrchu: zasnežené k-e Tatier;
končiarik -a m. zdrob.
končiar -ra L -ri pl. N -re m.
končiar -ra L -ri pl. N -re m. ▶ ostré, končité zakončenie vrchu, vrchol; syn. štít: holé, skalnaté končiare; zasnežené, slnkom zaliate horské končiare; nebotyčné himalájske končiare; na najvyšších končiaroch je ešte sneh; stanica lanovky na končiari; nádherný výhľad z končiarov; vystúpiť na k.; Vynikajúce podmienky našli na týždennom sústredení pod tatranskými končiarmi. [Sme 1997] v Tatrách ▷ končiarik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: chválil sa, koľko končiarikov zdolal
končiar p. vrchol 1
vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)
2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty
končiar, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. končitý, ostrý vrchol hory: zasnežené k-e Tatier, k-e hôr, skalnaté k-e;
končiarik, -a m. zdrob.
končiar m. 1. vrchol hory: Boli zme na samom končiari Prašivej (St. Hory BB); Na konšieri ňig ešťe ňebou̯ (Kociha RS) 2. vrcholec stromu: Na tích končároch také len boli pekné tí čerešne, len zme íh nemóhli nijako dočáhnut (Lukáčovce HLO) 3. dlhý, mierne zakrivený nôž: končiar (Švermovo BRE)
končiar [-ier] m kopija: gest 8 dluhich rucznic, 2 koncziere, yeden lepssy a druhy staroswecky, dwe ssable (ZVOLEN 1588)