konár -ra L -ri pl. N -re m. ▶ časť stromu al. kra, spravidla vyrastajúca z kmeňa, ktorá je súčasťou koruny; syn. vetva, haluz: suchý, ovisnutý, zlomený k.; bukový, lipový k.; spráchnivené, odumreté konáre; odrezať spodné konáre stromu; sedieť na konári; konáre prečnievali cez ohradu; vtáčiky poletovali z konára na k.; Tamto je jabloň a na jej konároch sa červenejú jablká. [M. Ďuríčková]; Studený severák potrepával holými konármi briez. [M. Zelinka]; Cítil sa ako odpílený konár, vyschnutý, zbytočný. [Vč 1971] ◘ fraz. píliť pod sebou konár vlastným neuváženým, nerozumným konaním sa zbavovať istoty, opory, sám si pripravovať pád, záhubu ▷ konárik -ka pl. N -ky m. zdrob.: krehké, kvitnúce konáriky; Hybké konáriky poklesli pod vankúšikmi snehu. [E. Čepčeková]