komunikácia -ie ž.
1. cesta, po kt. sa uskutočňuje doprava: vybudovať sieť k-ií
2. obyč. mn. ver. doprava; spojenie dopr. prostriedkami: mestské k-ie
3. dorozumievanie; (rečový) dorozumievací styk: k. medzi ľuďmi; jazyk ako nástroj k-ie; spoločenská k.; prostriedky spoločenskej k-e;
komunikačný príd.: k. uzol; masové k-é prostriedky hromadné oznamovacie prostriedky;
komunikatívny príd.: lingv. k-a funkcia jazyka dorozumievacia
komunikácia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. (dopravná cesta)
komunikácia [-n-] -ie ž. (dorozumievanie)
komunikácia1 [-n-] -ie ž. ⟨lat.⟩ (i s kým; medzi kým) ▶ výmena al. odovzdávanie myšlienok, informácií prostredníctvom reči al. znakov, často pomocou technických prostriedkov, dorozumievanie: bežná, spoločenská k.; telefonická k.; medziľudská k.; k. v angličtine; k. cez internet; schopnosť efektívnej komunikácie; k. s úradmi, s okolím; ťažkosti, bariéry v komunikácii; nadviazať komunikáciu s divákmi; vytvoriť priestor na vzájomnú komunikáciu v rodine, v práci; zjednodušiť, zefektívniť komunikáciu so zákazníkmi; k. prebieha normálne; viaznuca manželská k.; zlyhanie komunikácie medzi trénerom a hráčmi □ lingv. verbálna komunikácia slovná; neverbálna komunikácia dorozumievanie pomocou gest, mimiky, tónu a zafarbenia hlasu, postoja, držania tela; lit. literárna komunikácia prenos estetickej informácie medzi hovoriacim a príjemcom uskutočňovaný pomocou textu literárneho diela; ekon. marketingová komunikácia systematické využívanie princípov, prvkov a postupov marketingu pri upevňovaní vzťahov medzi výrobcami, distributérmi a zákazníkmi; žurn. masmediálna komunikácia a) komunikácia prostredníctvom masmédií b) študijný odbor v oblasti hromadného informovania cez médiá; prostriedky masovej komunikácie súhrn médií používaných v procese hromadného informovania (napr. tlač, rozhlas, televízia, internet), masmédiá; inform. dátová komunikácia prenos dát, údajov, informácií medzi komunikačnými objektmi; elkom. bezdrôtová komunikácia komunikovanie prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ktoré nepoužívajú mechanické prepojenie
komunikácia2 [-n-] -ie -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ dopr. ▶ priestor určený na dopravu, dopravná cesta: jednosmerná, viacsmerná k.; príjazdová, prístupová mestská k.; pozemné, vodné, letecké komunikácie; cestné, železničné, lodné komunikácie; diaľkové, verejné komunikácie; štvorpruhová k.; rýchlostná k. cesta prístupná len pre rýchlu motorovú dopravu; frekventovaná k.; sieť komunikácií; čistenie, údržba, značenie komunikácií; výstavba, rekonštrukcia komunikácií; zhoršený stav komunikácií; jamy, výmole na komunikáciách; viaceré komunikácie boli neprejazdné
komunikácia -ie ž. ‹l›
1. odb. prenos najrozličnejších informačných obsahov v rámci rozličných komunikačných systémov s použitím rozličných komunikačných médií, najmä prostredníctvom jazyka, oznamovanie: mat. teória informácie; zool. dorozumievanie medzi živočíchmi; lek. patologická k.
2. verejná doprava, verejné spojenie, styk: železničná, vodná, letecká k.
3. priestor vymedzený na spojenie dopravnými prostriedkami, dopravná cesta;
komunikačný príd.: odb. k. kanál; k-é médiá; k. proces, systém; lingv. k. akt; k-á situácia; k. zámer hovoriaceho (autora); – k-é prostriedky, k-á sieť dopravná; oznam. tech. k. prijímač, vysielač; k-á družica;
komunikačne prísl.
komunikácia, -ie, obyč. v mn. č. komunikácie, -ií, -iám, -iách ž. dopravný spoj (cesta, železnica a pod): sieť k-ií, moderné k-ie;
komunikačný príd.: k-á sieť s. komunikácií; k-é prostriedky p. dopravy (autá, vlaky ap.); k. uzol križovatka;