kompozícia -ie ž.
1. usporiadanie prvkov, spôsob výstavby (umel. diela): k. románu, skladby, súsošia
2. umel. dielo, najmä hud. al. výtvar.: majstrovská k., figurálna k., predviesť vlastnú k-iu
3. škol. písomná práca: k. z francúzštiny;
kompozičný príd.: k. zámer, k-é zložky;
kompozične prísl.
kompozícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
kompozícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. i umen. ▶ spôsob usporiadania prvkov do harmonického celku (obyč. v umeleckom diele): voľná, abstraktná k.; vyvážená, zložitá k.; farebné, geometrické kompozície; sochárska, tanečná k.; k. záberu, panorámy; pekná k. s kvetom uprostred; maľba s priestorovou kompozíciou; Niektoré fragmenty v kompozícii surrealistického obrazu akoby súviseli s jej príbehom. [B. Šikula]; Jeseň maľovala na všetky listy. Na každý inú kompozíciu. [A. Ferko]; Autori betlehemskej kompozície stvárňovali postavy podľa tvárí z domáceho prostredia. [A. Habovštiak] 2. lit. ▶ spôsob výstavby textu; štruktúra literárneho diela: k. románu, eposu, poviedky; zložitá k. básnických skladieb; dielo sa vyznačuje premyslenou kompozíciou 3. hud. ▶ skladba, výsledok komponovania, skomponované umelecké dielo: hudobná k.; polyfónna k. viachlasná; klasická dramatická k.; slávnostná premiéra scénickej kompozície; kompozície duchovnej hudby 4. hud. ▶ študijný odbor zaoberajúci sa tvorením hudobných skladieb, komponovanie: profesor kompozície; vyučovať, študovať kompozíciu na hudobnej fakulte; Vniknúť do princípov kompozície dôkladným štúdiom. [E. Farkašová] 5. hut. ▶ zliatina bielej farby na báze olova, cínu, príp. striebra na výstelky klzných ložísk: kompozície na ložiská 6. lingv. ▶ spôsob tvorenia slov skladaním: tvorením slov kompozíciou vznikajú kompozitá 7. škol. ▶ školská písomná práca, obyč. zo slovenského al. cudzieho jazyka na istú tému: žiacka k. na literárnu tému; písať kompozíciu z nemčiny; Slovenčinárka práve položila na stôl zošity s opravenou kompozíciou, keď ktosi zaklopal. [M. Ďuríčková]
kompozícia -ie ž. ‹l›
1. skladanie prvkov do celku: lingv. tvorenie slov skladaním; hud. skladanie, komponovanie; náuka o skladbe; lit. zámerné usporiadanie jednotlivých jazykových aj tematických zložiek literárneho diela do celku: chronologická, rámcová, stupňovitá k.; výtv. rozloženie a zostavenie tvarov na ploche obrazu, farebná a svetelná výstavba; archit. tvorivá pôdorysná a priestorová skladba všetkých prírodných a umelých prvkov pri výstavbe väčšieho celku (mesta, sídliska, závodu a pod.); šach. problém daný postavením spolu s výzvou na riešenie
2. umelecké dielo (najmä hudobné), skladba
3. školská (celohodinová) klasifikovaná písomná práca zadávaná v pravidelných obdobiach
4. výsledok spojenia, zlúčenia, zmiešania látok, zmes, zlúčenina, zliatina: tech. ložiskový kov, cínová al. olovená zliatina na vylievanie ložiskových panví
5. sklár. kompozičné sklo, štras;
kompozíciový príd. k 4;
kompozičný príd.: odb. k-á technika; sklár. k-é sklo ľahko taviteľné, silne olovnaté sklo s vysokým indexom lomu, používané najmä v bižutérii na výrobu napodobenín drahokamov, kompozícia 5, štras;
kompozícia 1. p. skladba 1 2. p. zloženie
skladba 1. umelecké dielo, najmä hudobné; hud. náuka o skladateľskom umení • kompozícia: predviesť vlastnú skladbu, kompozíciu; študovať kompozíciu na vysokej škole
2. p. systém, zloženie, zostava 3. p. syntax
zloženie súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené: zloženie pôdy, zloženie vlády • štruktúra: štruktúra dreva • skladba: skladba obyvateľstva • odb. sklad: hláskový sklad • stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba tela • zostava (zostavenie istého celku): zostava mužstva • systém • sústava (súbor prvkov spätých istými vzťahmi): jazykový systém, školská sústava • kompozícia (usporiadanie prvkov): kompozícia románu • konštrukcia • konštitúcia: atlét silnej konštrukcie, konštitúcie
kompozícia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. usporiadanie, umelecké stvárnenie rozličných prvkov do celku diela; spôsoby výstavby umeleckého diela: k. románu, básne, k. hudobnej skladby, k. obrazu; zložitá k.;
2. umelecké dielo, najmä výtvarné al. hudobné: figurálna, žánrová k.;
3. škol. písomná školská úloha: písať, opravovať k-iu, domáca, matematická, slohová k.;
4. tech. zliatina bielej farby;
kompozičný príd.: k-á technika. k. plán, k-é zložky;
kompozične prísl.;
kompozíciový príd. k 4: k-á zliatina
kompozícia ž lat 1. súpis: penyze, ktere podle compositie a rozdjelneho lystu wjdjeckeho su zepsane (RUŽOMBEROK 1649); laitmant chcel učynit compositiu strany dobitych wogakow (ŽILINA 1700) 2. usporiadanie, zloženie: wiess wsselikeg natury skrytu compositij (OCh 17. st) 3. zmiešanina, zmes: k tomu wezmess tegto compositij aneb mixtury (OCh 17. st) 4. gram skladanie slov: takowe l zustáwá w celé deklinacy, w derywacy y komposycý (KrG 1704)