komorník -a mn. -ci m.
1. sluha na osob. obsluhu v šľachtických ap. rodinách: grófsky k.
2. hist. vysoký kráľovský úradník;
komorníčka -y -čok ž. komorná
komorník -ka pl. N -íci G -kov m.
komorník -ka pl. N -íci G -kov m. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ osobný služobník v šľachtických a pod. rodinách, v panských domoch: hlavný kráľovský k.; k. princeznej; funkcia komorníka; Znepokojene vstal, ani nezavolal komorníka, sám si prehodil župan a začal dlhými krokmi premeriavať koberec. [K. Földvári]; Ináč vyzeral [Goethe] v súkromí svojej spálne a miestností, kam okrem komorníka nemal nikto prístup. [Anton Hlinka] 2. i hist. ▶ vysoká hodnosť; vysoký úradník na kráľovských a pod. dvoroch: bol tajným radcom a najvyšším komorníkom cisárskeho dvora; byť menovaný za pápežského komorníka ▷ komorníčka -ky -čok ž. k 1: potrebovala dobrú komorníčku; Kňažnú obliekali komorníčky za španielskou stenou. [Milan Ferko]
komorník -a m. (komorníčka -y ž. k 1. významu) ‹l < g›
1. (u nás predtým) osobný panský služobník: kniežací k.
2. hist. (v stredoveku) súdny posol: k. krajinského súdu
3. hist. (v stredoveku) vysoký kráľovský úradník; správca kniežacieho (kráľovského) majetku
4. hist. poddaný vlastniaci len dom al. aj malý nehnuteľný majetok (do 1/8 usadlosti)
komorník, -a, mn. č. -ci m.
1. sluha na osobnú obsluhu v šľachtických a veľkopanských domoch;
komornícky príd.: k-a livrej oblek komorníka (sluhu);
komorníctvo, -a str.
1. zamestnanie komorníka (sluhu);
2. hodnosť komorníka (úradníka)
komorník m. 1. zastar. panský osobný sluha: Istí Zoltáň tu bou̯ pánom. Mau̯ tu aj komorňíka (Srňacie DK); Voláki komorňík to bou̯ (Svätoplukovo NIT); Komorňíg bou̯ pri pánstve, mau̯ kľúče (Chrenovec PDZ) 2. zsl pomocník na svadbe, ktorý mal na starosti nápoje: Na veselí mohel íď do komori len komorňík - to bíval z roďini najblišší (Opatová TRČ); komorník (Rumanová HLO, Pata ŠAĽ) 3. podnájomník: komorňik (Studenec LVO)
komorník m 1. poddaný vlastniaci len dom al. aj malý nehnuteľný majetok (do 1/8 usadlosti), hofier: ulapil Jana Zeleneho, komornyka meho z Demyanowey wsy, na czeste swobodney iducze z hory meg domuow (DEMÄNOVÁ 1567); bud messtan, bud komornyk (P. ĽUPČA 1579); komornici, kteri domy maji (LIKAVA 1625); sedlaci y komornici (OČOVÁ 1752); hofferem, želarem a komornikem gest (MK 18. st) 2. osobný sluha: yako sem memu komorniku powedela (KRUPINA 1643); zo swymj komorniky a sluhy (LIPTOV 1691); eunuchus: komornik kralowneg (CS 18. st); cubiculo: komornik (LD 18. st) 3. vysoký kráľovský úradník, člen komory: k panum komornykum Geho Milosti kralowsky (BRATISLAVA 1553); grof Gaspar, Geho Jasnosti Ferdinanda radce a komornik nagwisi (CA 1647); pana našeho radce, podskarbi neb komornik a dvoru kralovskeho nejvyšši hokmester (S. JÁN 1672 E); -ícky príd k 1: chiže komornycke (SLIAČE 1604); komornici na grunte komornickem, kteri maji vlasne domy (LIKAVA 1625); zeme komornyczke a sedlyaczke (BOBROVNÍK 1699); k 3: y dal Bůh Danyélowi milost a milosrdénstwj pred wládarem komornyckym (KB 1757); -íctvo [-o, -i] s menšia poddanská nehnuteľnosť (do 1/8 usadlosti), hofierstvo: dwa bratia Matteyowy darom darowaly swe komornictwo, aby Matteg to komornictwo pokogne vziwal (SLIAČE 1623); (komornici) maji davati od sveho komornictva po 3 slepice (LIKAVA 1625 E); prodal som me wlastnie komornictwo na yrek za f 15, tak abi se k tomuže komornictwu z mich priteluw žaden nedomahal (OČOVÁ 1670); (majstrovi) bude slobodno pod hofferstwim, to gest pod komornictwim remeslo wikonawat (CA 1696) ako hoffer; Gurko Sswecz w komornictwe zustawawsse (SPIŠ 18. st)