komisariát -u m. inštitúcia správnej, štátnej al. medzinár. povahy: vojenský, policajný k.
komisariát -tu pl. N -ty m.
komisariát -tu pl. N -ty m. ▶ (v niektorých krajinách) centrálny orgán istého rezortu; sídlo komisára1: policajný, vojenský, banský, miestny k.; vysoký, generálny, vládny k.; ľudový k. ministerstvo v bývalom Sovietskom zväze; vedenie komisariátu; výsluch na komisariáte; ísť na k.; Na komisariáte od rána vládol ruch. [J. Fekete]
komisariát -u m. ‹f < l›
1. inštitúcia správnej, štátnej al. medzinárodnej povahy
2. ‹r› ľudový k. (v bývalom ZSSR do r. 1946) ministerstvo
komisariát názov úradu vedeného komisárom; budova tohto úradu • komisárstvo: policajný komisariát, policajné komisárstvo
komisariát, -u m. názov rozličných úradov, komisárstvo: vojenský, policajný k.; ľudový k. starší názov pre ministerstvo v SSSR
komisariát m lat komisársky úrad, komisárstvo: (toto nariadenie aby sa) gak wogenských commissarlatuw officirum tak pod njma gsucimu wogenskemu stawu predstawilo; wogenského commissarlatu officiré powinnost gest nemoc (koní) náležité wyskumati (Kur 1782); -sky, -ický príd: commissarlatskému officirowi aneb w commissarlatickem uradě postawenemu 2 (kone dávajú na foršpont) (Kur 1782)