komisár -a m. osoba poverená osobitnou úlohou (v rozlič. oblastiach činnosti), najmä zastupovať štát, organizáciu ap.: vyšetrujúci, politický k.; k. výstavy; ľudový k. star. názov ministra v býv. Sov. zväze; k. OSN pre utečencov, k. Európskej únie, komisárka -y -rok ž.;
komisársky príd.;
komisárstvo -a -tiev s.
1. funkcia komisára
2. komisariát
komisárka -ky -rok ž.
komisár1 -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ (i pre čo) 1. ▶ (v niektorých krajinách al. medzinárodných organizáciách) osoba poverená vykonávaním osobitnej úlohy; stupeň hodnosti v administratíve: štátny, štábny k.; policajný, vyšetrovací k.; vysoký k. OSN pre ľudské práva, pre utečencov; k. Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny; sčítací k. kto vykonáva sčítanie obyvateľov v danom obvode □ ľudový komisár minister v bývalom Sovietskom zväze (do r. 1946) 2. ▶ člen Európskej komisie (nominovaný národnou vládou, navrhnutý Radou Európskej únie a schválený Európskym parlamentom) zodpovedný za určitú oblasť v rámci celej Európskej únie: noví európski komisári; k. Európskej únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež; spravidla každá členská krajina EÚ má jedného komisára; uchádzať sa o post, funkciu komisára ▷ komisárik1 -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov m. zdrob. iron.: počúvať rady kadejakých komisárikov; komisárka -ky -rok ž.: generálna k. slovenskej expozície na EXPO 2010; kandidátka na komisárku EÚ pre šport
komisárka -y ž.
1. ku komisár
2. hovor. žena komisára
komisár1, -a m. osoba poverená vykonávaním nejakej úlohy al. úradu, obyč. v administratíve, v armáde a pod.: skúšobný k., vojenský, policajný k.; ľudový k. starší názov pre člena vlády v SSSR; Rada ľudových komisárov starší názov pre vládu v SSSR;
komisárka, -y, -rok ž.;
komisárstvo, -a, -tiev str. úrad komisára, komisariát